Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Affliction

Pomaly som otvorila oči.Všade bola tma.Bola som v malej miestnosti,akoby cele.Nič okrem mňa tu nebolo.Počula som iba tlkot svojho srdca a svoj dych.Bolo tu chladno a predomnou sa vznášali obláčiky pary.Pritiahla som si bundu tuhšie k sebe a bradu zavŕtala do goliera.Keď mi došlo,že ma to nezohreje oprela som sa o chladnú murovanú stenu.Zatvorila som oči a snažila sa utriediť si myšlienky.Stále som nechápala kopu veciam.Nechať nás trpieť?A ako chce nechať trpieť mňa?Bolo toto všetko potrebné?Baví ju stále mi ubližovať?A zase samé otàzky!A zase žiadne odpovede! Typické...Veď ja trpím už len tým,že vidím jej podlý ksicht...a že ma odlúčila od Zayna...už zase.Jedenkràt mi to stačilo.Už dosť!Stop! To som až taká zlá?Mám tak veľa hriechov?Mechanicky som si búchala hlavu o stenu.Ani som nevnímala,že to robím.Prebudilo ma až otváranie ťažkých kovových dverí.Pche.Akoby nestačili normálne.Aj tak by som sa stadiaľto nedostala... Zjavila sa v ňom silueta Johna. ,,Poď."povedal iba a postavil ma na nohy.Tentokrát mi chytil obe ruky vpredu a ťahal ma von.Tackavo som kráčala za ním,ledva s ním držiac krok.Trochu som registrovala chodby, ktorými sme kráčali.Ale fakt iba trochu.Šli sme na môj vkus moc rýchlo.Pomaly sme začali zostupovať dole po točitých schodoch.John ma stále ťahal vpred.Svetla tu bolo málo a ledva som si videla na nohy.Potlačil do nejakých dverí a ocitla som sa v obrovskej miestnosti.Po jej obvode sa ťahali potrubia av strede ju osvetľovala jediná žiarovka.Podobala sa na suterén. ,,Aha ju,princezničku.Už si tak nevyskakuješ čo??"Keby sa tá zmija neozve ani si ju nevšimnem.Sedela v kúte na stoličke a spokojne sa usmievala. ,,Môžeš začať John."obrátila sa k nemu a rukou ukázala na konkrétne miesto.John mi pustil ruky a potlačil ma pred seba zatiaľ čo Sarah šla zamknúť dvere.Čakala som čo sa bude diať.Bola som ako v tranze.Stála som ako obarená a pozerala do blba.Keď som sa prebrala nemala som na sebe ani bundu a ani tričko. ,,Čo ste to...?" ,,Ty čuš!"zrúkla a niečo hodila Johnovi.Až neskôr,keď som nimi bola pripútaná k potrubiu som zistila,že to boli putá.Boli pevné.Si v peknej šlamastike dievča...Na to som prišla aj sama.

Vykríkla som.Môj chrbát bol v jednom ohni.Obrátila som hlavu.Kúsok odomňa stál John s bičom v ruke.S bičom!V pravidelných intervaloch dopadal na môj chrbát.Mala som pocit,že mi s každým švihom vytrháva kusy mäsa.Počula som Sarahin smiech.Dopadanie kvapiek krvi na zem.Svoje výkriky...Bolo to strašné.A keď sa trafil do rovnakého miesta...Chcela som zomrieť.Hneď tu a teraz.Necítiť tu neskutočnú bolesť,to pálenie,štípenie...Bolo to ako v horore.Akoby som sa ocitla v nočnej more. ,,Tak čo Cath?Trpíš?Už ti nie je moc do smiechu čo?" ,,Choď do riti!"skríkla som z posledných síl.Bič na moje telo dopadol silnejšie.Môj krik mi zvonil v ušiach.Z očí mi vyrašili slzy.Stekali mi po lícach a dopadali na zem.Miešala sa s mojou vlastnou krvou.Mykala som s rukami snažiac sa dostať ich z pút.Vedela som,že je to zbytočné,ale aspoň som to skúsila.Putá sa mi zarezávali do kože.Po hlave mi behala jediná myšlienka Už dosť!

Keď konečne skončil,odopol mi putá.Zničená som padla tvárou k zemi.Nedokàzala som zastaviť ani plač ani bolesť.No ani nenávisť voči Sarah.Ona nebola človek.Bola zviera.Tyran.Všetko len to najhoršie čo vám napadne.Zvuk jej klopkajúcich opätkov mi bubnoval v hlave.Myslela som,že mi ju roztrhne.Zmysli sa mi otupovali.Zrak sa mi zahmlieval. ,,Teší ťa to?"spýtala som sa tlmene.Posledné,čo som počula predtým ako som zamdlela bolo ,,Ani nevieš ako!" .....

Tak trošku drastické,ale aspoň trosku zaujímavé či? Posúdte sami :*