Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Propitiate

Moje dni boli zrazu o niečo pestrejšie.Ako keď konečne vyfarbíte čiernobiely obrázok.Áno,zvykli ste si naň,ale farby vás robia akoby...šťastnejšími.Tak nejako to bolo aj u mňa..Cammy mi volala,ako sľúbila každý deň.Poprosila som ju,aby mi o Zaynovi nehovorila,aj keď by som veľmi rada o ňom počula všetko.Ešte stále to totiž bolo pre mňa čerstvé,hoci to trvalo už niekoľko mesiacov.No aj tak sa párkrát preriekla a mne ušli slzy.No v celku som sa už spamätala.To vďaka babàm.Vždy sa do nášho rozhovoru prikradli aj Liz s Beckou a zadreli takú hovadinu (ako to oni vedia),že som myslela,že sa z tej zeme už nepostavím.Rozprávali o tom,čo sa deje na škole a o všeliakých pikoškách.Vraj sa Sarah stále obšmieta okolo Zayna.Štvalo ma to.Ale teoreticky už sme neboli spolu,takže som nemala dôvod.Fajn mala.Milujem ho.A áno žiarlim.Hlavne keď ho obletujú také indivíduá ako je ona....Tak strašne mi chýbal...Chcela som aby tu bol,no zároveň aj nechcela.Nechcela som to od neho počuť..Poviete si,že som sprostá.Možno áno,ale radšej budem sprostà ako odvrhnutá.......

Ryan tiež na seba nenechal dlho čakať.Volal mi skoro každý deň.Vždy som to zrušila.Aj keď niečo v mojom vnútri chcelo počuť,čo mi chce povedať...A aj sa toho dočkalo.Raz podvečer niekto zaklopal na dvere.Samozrejme v našej rodine sú všetci hluchý, a tak ho nikto nepočul okrem mňa(čomu sa vážne čudujem).Zbehla som teda dole po schodoch a otvorila dvere.Akurát som premýšľala...a ja neznášam keď ma niekto pri tom vyruší...Sánka mi spadla až na prah,keď som zbadala kto tam stojí.Áno bol to on.Ryan.Okamžite som ich znova zabuchla.No nie dosť rýchlo.Strčil tam nohu a nedovolil mi dvere zatvoriť. ,,Prosím vypočuj ma."jeho hlas bol priam zúfalý.Pootvorila som dvere viac a oprela sa o zárubňu.Ruky som si založila na prsiach a čakala. ,,Tak vrav." ,,Viem,že ma nenávidíš...Ale...ja ťa nechcem stratiť.."Môj pohľad zmäkol.Viem,čo znamená pre chlapa povedať niečo také.Lebo oni vždy musia pôsobiť ako tvrdý kameň. ,,A čo ak sa už stalo?"nadvihla som obočie.Podišiel ku mne bližšie.Jeho ruka pohladila moje líce. ,,Prosím..to nehovor."Vydýchla som.Nastalo ticho.Pozeral sa na mňa.Ja do zeme.Premýšľala som.Potom som otvorila dvere dokorán a ukázala dnu.Usmial sa a zamieral rovno do mojej izby,keďže vedel kde je.Zatvorila som ich a oprela sa o ne.Dúfam,že nerobím chybu...

Vošla som do svojej izby a pre istotu zamkla.Sadol si na posteľ.Ja,ale s určitým odstupom,tiež. ,,Tak..."začala som.Čakala som,že bude pokračovať. ,,Chcem ti to vysvetliť..." ,,A čo??"založila som si ruky na prsia a pozrela na neho so zdvihnutým obočím. ,,Všetko si mi povedal..." ,,Nechcel som,aby si sa to dozvedela takto...Chcel som ti to povedať sám,ale nevedel som ako to zoberieš." ,,Takže si mi vlastne klamal...o tom aký život žiješ." ,,Nie..."zašiel si rukou do vlasov. ,,Pozri.Prišiel som sem,aby som ti o sebe povedal aj to ostatné...Aj tak ma už nenávidíš,takže v podstate už sa nič horšie nemôže stať...." ,,Dobre.Počúvam."odvetila som chladne.Znova si prehrabol vlasy. ,,Nebuď taká chladná."Na sucho som preglgla.Toto už mi raz niekto povedal..Pre istotu som sa oprela o záhlavie postele a nihy som si vystrela na posteľ.Ukázala som na miesto vedľa seba.Okamžite bol nasáčkovaný pri mne. ,,Fajn.Tak začni..."pobádala som ho. ,,Ono....hento nie je moje jediné tajomstvo....Aj keď naozaj nedrogujem,chápem prečo si odišla...Predsa len som 'blízko nich'.Ale si si istá,že chceš počuť aj to druhé??" Zhlboka som sa nadýchla a prikývla.Prečo si mu nepovedala,že to nie je len jeho chyba,ale aj tvoja???vyčítalo mi povedomie.Neodpovedala som mu.Svoju myseľ som zamestnávala tým,čo asi tak môže byť to druhé tajomstvo... ,,Mala by si vedieť....Som zlý k ženám...Nemali by sme spolu ani byť...." ,,Zlý?"Prikývol. ,,Som závislý na sexe.Tak ako niekto stále chodieva na hokej a nevynechá ani jeden zàpas.Vždy,keď mám nervy tak si niekoho nájdem a pretiahnem.Znie to strašne viem..."Bola som ticho.Nepripadal mi ako jeden z tých typov... ,,Bohvie čo si o mne teraz myslíš...." ,,A keď...keď sme boli spolu...tiež si to robil??"Pozrel sa mi do očí. ,,Naozaj si to myslíš?"Myslím,že ho to ranilo. ,,Nie...ale pre istotu...chápeš..."pokrčila som plecami. ,,Nikdy by som ťa nepodvádzal.Ja vlastne ani neviem prečo... ale pri tebe...akoby som nepitreboval nič....Všetko sa točilo len okolo teba...Cítil som sa voľnejší..."Vzala som ho za ruku a pizrela sa na neho. ,,Vážim si,že si mi to povedal aj keď si nemusel...Nie je pravda,že ťa neznášam...A to čo som povedala...nie je tiež pravda...ja....neodišla som len kôli tomu,že som videla hento....hľadala som ťa,aby..." ,,...aby si mi povedala,že sa rozchádzame..."dokončil. ,,Ale prečo??Veď nám spolu bolo fajn." ,,Nehovorím,že nie.Ja len...ja ťa mám naozaj rada.Len si nie som istá či až tak...Pred tebou bol totiž ešte iný muž...a ja sa ho nechcem vzdať aj keď to možno nedáva zmysel.Aj keď nemám nádej...Asi tomu nerozumieš..Prepáč...všetkým len ubližujem..."utrela som si slzu,ktorá mi zdrhla.Pousmial sa a prikryl mi ruku,ktorou som držala tú jeho, svojou. ,,Je mi jedno či budeme iba kamaráti...Hlavne ma neopúšťaj.."Objal ma. ,,Sľubujem,že ťa už neopustím."oprela som si bradu o jeho plece. ,,S tým rátam."Zasmiali sme sa. ,,Tuším sa vrátil starý Ray..." ,,Takže mier?" ,,Mier."odtiahli sme sa od seba a usmiali. ,,Tak misia splnená...už môžem opustiť bitevné pole."vstal z postela a ja smejúc sa som ho šla odprevadiť....Obrátil sa a zakýval mi.Odkývala som mu a potom zatvoril dvere. Som rada,že sa to dalo do poriadku.Myslím,že môžem jeho meno zo zoznamu vyškrtnúť....

Tak tu jest ďalšiaaaaaa :D ...Nezdá sa vám to všetko moc zamotané?Číta to ešte niekto??Ja dúfam,že áno :3. Budte taký dobrý a vyjadrite sa k tomu...Ľúbim vaaaaaas ♡