Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Like a in story

Druhou rukou ma ovinul okolo pása a hladil mi chrbát.Moja ruka našla jeho zadok a jemne ho zmačkla.Viem,som drzà,ale proste som mala chuť to urobiť. ,,Héj,tak toto nie."prevalil sa na mňa a z výšky mi hľadel do očí.Ruky mi priklincoval k tráve.Provokatívne som sa usmiala. ,,Lebo čo?"Nosom mi odhrnul vlasy z krku a perami sa naň prisal.Hlavu som otočila nabok,aby som mu uľahčila prístup.Oči som mala otvorené a hľadela na oblohu.Pomaly sa stmievalo.Obloha bola sivá celý deň,a tak niet divu,že aj keď nebol večer tmavla.Sivé oblaky na tmavšej oblohe vytvárali dojem pierok z roztrhanej páperovej periny.Akoby lietali všade naokolo no nemohol si ich chytiť,pretože lietali príliš rýchlo.Iba ich vidieť.A potom po mojej tvàri stiekla prvá kvapka.Razila si cestičku až na môj krk,kde dopadla na Ryanove pery.Zodvihol hlavu.Usmiala som sa.Milujem dážď. ,,Prší."vzdychla som zasnene. ,,To nie je dobré..." ,,Čože??Je to úžasné."doslova som sa rozplývala,zatiaľ čo mi kvapky dažďa stekali po lícach a vpíjali sa mi do oblečenia.Podal mi ruku a pomohol mi postaviť sa na nohy.Keby ste ma nepoznali a nevedeli ako to so mnou je,mysleli by ste si,že som ten najšťastnejší človek na svete.A teraz som aj naozaj bola šťastná.Vyzula som si conversy aj s ponožkami a položila nohy na mokrú trávu.Dážď neustával.Naopak,stále silnel.Zatvorila som oči,rozpažila ruky a zatočila som sa dookola.Keď som ich otvorila pozerala som rovno do tých zelených očí.Žiarili a usmievali sa. ,,Poď."usmial sa,vzal ma za ruku a rozbehol sa.Až teraz som si všimla,že aj on je bosý.Nohy mi kĺzali po mokrej tràve.Cítila som sa ako motýľ,ktorý práve vyliezol z kukly a začal objavovať svet.Všetko mu pripadá úžasné a krásne.Nevidí nič zlé,skazené.Keď otvorí oči nechce na to hladieť.Chce objavovať,prebádať vzdialené kúty.Vidieť to,o čom sníval...A presne takto som sa cítila.Utekali sme a smiali sa.Museli sme vyzerať ako blázni.Ale v tejto chvíli nám to bolo ukradnuté.Vlasy sa mi lepili na tvár a voda z nich po kvapkách padala znova na trávu.Vzala som Raya za obe ruky a točila sa s ním dookola,až pokiaľ sa nám nekrútili hlavy.Hodili sme sa do trávy.Objal ma okolo pliec a moja hlava spočinula na jeho hrudi.Prstami mi česal vlasy a hral sa s nimi.Vyvrátila som hlavu a pobozkala ho.Naše mokré pery sa spojili v sladkom bozku.Usmial sa a privinul si ma tesnejšie k sebe.Zatiaľ čo mi sme sa blàznili, niekto prebrázdil oblohu a posypal ju hviezdami.,,Sú nádherné."zašepkala som. ,,Ako ty."pobozkal ma do mokrých vlasov. ,,Raz,keď zomrieme.." ,,Nehovor tak."zamračila som sa. ,,Počkaj,nechaj ma to dopovedať...Raz,keď zomrieme,naše duše vzlietnu tam hore..."zodvihol ruku z mojich pliec a ukázal na nebo. ,,...a stanú sa z nich nové hviezdy." ,,Krásna predstava.....Ale hviezdu sú od seba vzdialené milióny kilometrov.." ,,Možno áno.Ale láska si nájde cestu.A tým,čo sa majú stretnúť,sa raz cesty pretnú..." nadšene som zatlieskala ,,Ó,aký poet." ,,Budem všetko,čo budeš chcieť."Zodvihla som hlavu z jeho hrude a pozrela sa mu do očí. ,,Nie som takà za akú ma máš."chrbtom ruky mi pohladil líce. ,,Nie...Si ešte lepšia."nahla som sa k nemu.Bozkávali se sa.Ale teraz nie vášnivo.Ale nežne,s láskou.Tak sa mi to páčilo.Potom som sa opäť uvelebila na jeho hrudi.Rukou mi prechádzal po pleci,aby mi nebola zima.Bradou sa oprel o moju hlavu.Dážď stále padal a padal.Chcela by som nás vidieť z výšky.Dvaja ľudia pritúlení k sebe ležiaci v tráve uprostred dažďa.Pozerajúci na blikajúce svetielka na oblohe.Uzavretí vo vlastnom svete.Bez krivdy.Násilia.Bolesti.Smútku.Vo svete lásky,ktorej korene sú v každom z nás a čakajú,kedy z nich vyrastie nový kvet....