Suspensive (Sk- Zayn Malik)

More complications

Ráno som sa zobudila s vynikajúcou náladou.Spala som pritúlenà k Zaynovi..mala som na sebe jeho tričko.Voňalo ním.Mmm.A keď sa na mňa pozrel rozospatými očami myslela som,že sa roztopím.Bol taaak zlatučký :3. ,,Bré ránko miláčik."pobozkal ma na čelo.Spokojne som sa usmiala. ,,Ahoj." ,,Ako si sa vyspala?" ,,Úžasne...vďaka tebe."Kútiky jeho úst sa zdvihli do úsmevu. ,,Ani ja sa namôžem sťažovať."žmurkol.Posadila som sa na posteli a prstami si prečesala vlasy.Potiahol ma za tričko,čo spôsobilo,že som skončila na chrbáte.S úsmevom sa nadomňa naklonil a pobozkal ma. ,,Nikam nejdeš."Ani si neviete predstaviť,aká som bola rada,že som to počula.Posunula som sa hore k čelu postele a spolu sme sa tam usalašili. ,,Čo budeme dnes robiť?"spýtal sa a zasvietili mu oči.Prečo v tom počujem dvojzmysel? ,,Dnes musím ísť domov..."zahniezdila som sa. ,,Už???Prečo?"zaskuvíňal. ,,Budú si o mňa robiť starosti..."Podľa výrazu jeho tváre som usúdila,že moc nadšený nebol.Nakoniec však privolil. ,,Fajn...ale pôjdem s tebou.Už nechcem nič riskovať."Prikývla som a pritúllila sa k jeho hrudi.Rukou ma objal okolo pliec a ani neviem ako a zaspali sme....

Keď som sa zobudila bolo už poobedie.Ruku som položila na druhú stranu posteľe,že ho pohladím,no miesto vedľa mňa bolo prázdne.Kam sa vyparil??Nešlo mi to do hlavy.Posadila som sa a obzerala po izbe.Moje oči ho však nenašli.Bosá som vyšla na chodbu a prebehla po celom byte.Nenašla som ho ani v jednej miestnosti.Zrovna keď ma chytala panika som započula štrnganie kľúčov.Vzápätí sa otvorili dvere a dnu sa vovalil Zayn s dvoma taškami. ,,Tak už si hore?" Pozerala som na neho ako Slováci na nízke ceny a nevydala ani hláska. ,,Čo je?"zasmial sa. ,,Hľadala som ťa...a nenašla.."Vzdychol si. ,,Nemyslela si si,dúfam,že som ťa tu nechal...opustil.."Sklopila som zrak.Jeho ruky sa ovinuli okolo môjho chrbta a jeho tvár sa zaborila do mojich vlasov. ,,Vieš,že by som to nikdy neurobil."mumlal. Usmiala som sa mu do trička a plnými dúškami vdychovala jeho vôňu.Pustil ma a dal mi bozk na čelo.Načiahol sa za jednou taškou a podal mi ju.Prekvapene som na neho pozrela. ,,Čo tam je?" ,,Oblečenie..Choď sa hore prezliecť." ,,Už som ti vravela,že nechcem,aby si mi kupoval drahé darčeky.." ,,Viem...ale mne to urobí radosť..."usmial sa. ,,Naozaj?"Prikývol. ,,Tak fajn...ak ťa to poteší."Otočila som sa na päte a s taškou v ruke vykročila po schodoch do izby.Tašku som hodila na posteľ a sama sa na ňu rozvalila.Ako mu to mám ešte povedať?Nechcem,aby mi kupoval také drahé darčeky...Potom sa cítim,ako keby som ho iba využívala.A to ja nerobím a ani nechcem.Vzdychla som si.Tomu to nevysvetlíš..No veru.Povedomie má pravdu.On si to ani nechce dať vysvetliť.Povyťahovala som veci z tašky.No samozrejme.Zase samé dizajnové veci.Boli tu jedny čierno-šedé tigrované legíny,aqamarínovomodré voľné tričko na spodu s gumičkou,čierna koženà bundička a aqamarínovomodré kotníkové čižmy naboku s nytmi.Wow.Musím uznať,že má vkus.Ale zas,keď pomyslím na tú cenu dostàvam infarkt.Fajn Cathleen šmikaj sa do toho obliecť!Nepočula si,že mu to urobí radosť? Veď dobre.Vyzliekla som si jeho tričko a poobliekala si všetky tie 'nóbl' veci.Nakoniec som si obula kotníkové čižmy,rukou si prehrabla vlasy a zamierala do kúpeľne,kde som si umyla tvàr.Ako-tak spokojná som zišla dole po schodoch do kuchyne,kde ma už čakal môj princ.Bol ku mne otočený chrbtom.Poklepkala som mu po pleci a zadržiavala smiech.Neviem prečo,ale prišlo mi to strašne vtipné.Otočil sa a civel na mňa s otvorenými ústami. ,,Nevyzerám ako...?" ,,Nie,"skočil mi do reči ,,len...vyrazila si mi dych...Vyzeráš úchvatne.." ,,Ale tie veci si vyberal sám.." ,,Nejde o tie veci...ale o ženu,čo ich mà ma sebe."Pritiahol si ma k sebe a a začal ma vášnivo bozkávať.Pohrýzol ma na spodnú peru,čím si sám umožnil vstup do mojich úst.Dominoval nad mojim jazykom a určoval tempo a razantnosť bozkov.Keď už sme nevlàdali s dychom oprel sa čelom o moje. ,,Páni..ty teda vieš skladať komplimenty.A o bozkoch ani nehovorím."zasmiala som sa.Usmial sa. ,,Ja hovorím len to,čo vidím.Oči nikdy neklamú." ,,Hotový poet."Tentokràt sme sa zasmiali obaja. ,,Tak už poďme,inak si ťa tu nechàm a už ťa nepustím."Ako rada by som tu ostala...Lenže nemôžem.Aargg.Prikývla som teda.Vzal ma za ruku a spolu sme vyšli na ulicu.Znova tu stála limuzína,čo mi pripomenulo... ,,A čo tie šaty?" ,,Niekedy ti ich doveziem."usmial sa a ťahal ma k autu.Teda sorry-oprava MEGA AUTU. ,,Zayn?" ,,Áno?" ,,Nebude ti vadiť,ak by sme šli pešo??" Premeral si ma a hľadel hlavne na čižmy,ktoré boli na dosť vysokom opätku. ,,Nebudú ťa bolieť nohy?"Pokrčila som plecami. ,,Aj keby...na čo mám teba?" zasmial sa. Rýchlosťou blesku ma chytil jednou rukou pod nohy,drohou za chrbát a už ma držal na rukách. ,,Mala si na mysli na niečo takéto?"zašepkal mi na pery. ,,Mhm,a ešte.."fúkla som mu na proti perám a pobozkala ho.No jemu zrejme nestačil jeden bozk.Kdeže.Pýtal si stàle viac a viac.Bolo mu úplne jedno,že sme ma ulici plnej ľudí a že na nás všetci okoloidúci zazerajú.Našťastie pre nich,nie pre mňa, sa o chvíľu odomňa odtiahol a položil ma na zem. ,,Idem to oznámiť šoférovi.Počkaj tu."Sledovala spm ako utekà k limuzíne.Ako sa sťahuje okienko a Zayn do neho niečo hovorí.Potom sa okienko zatvorilo a limuzína postupne opúšťala svoje stanovisko.Krokom sa ku mne blížil a usmieval sa.Radšej som sa nepýtala kvôli čomu.Vzal ma za ruku a vykročili sme.Vonku bolo na Londýn v celku príjemne a vial jemný vánoček.Zvuk áut bolo počuť zo všetkých strán.Okolo nás sa premávalo mnoho ľudí.Deti,dospelí i starší.Niektorí sa obzreli,iní nie a začula som aj tiché šepkanie.Akoby  nás ohovárali alebo niečo podobné.No teraz mi to vôbec neubralo z dobrej nálady.Cítila som stisk jeho ruky a jeho pohľady.Myslel si,že je nenápadný,no ja som si ich všimla.Všímala som si jeho kradmé pohľady,ktoré som cítila na celom mojom tele.Nevedela som sa ani sústrediť na cestu.Šťastie,že sme už boli tu. ,,Tak....."začala som.Jeho pery sa dotkli tých mojich.Jeho bozk bol opojný.Akoby ma chcel opantať,hovoril ,,Nechoď preč...zostaň tu so mnou..".Moje srdce vynechalo úder.Kolená sa mi podlamovali.On,akoby to cítil,ma chytil okolo pása a pritiahol bližšie k sebe.Kusol ma do spodnej pery,čím tento bozk ukončil.Objal ma a znova zaboril tvár do mojich vlasov.Počula som ako nasáva ich vôňu,akoby si ju chcel zapamätať. ,,Milujem ťa Cath..Nikdy na to nezabudni." ,,Nezabudnem..."pustil ma a kráčal späť,tou cestou,ktorou sme prišli. ,,Zayn!" Zastal a otočil sa. ,,Tiež ťa milujem!" prosto som mu to musela povedať.Mala som taký vnútorný pocit.Usmial sa a poslal mi vzdušný bozk.Potom už naozaj odišiel.Skackajúc som vošla do nášho domu.Samozrejme,hneď sa mňa mama s tetou vybafli trilión otázok.Ale tak čo iné som mohla čakať?

Konečne som sa vyvalila na posteľ. ,,Leen?Zlatko,mohla by si mi zájsť po noviny?" Naozaj?Veď som si konečne sadla a zase mám vstávať?Aaaargg.Zodvihla som sa z postele a šla za tetou po presné informácie o novinách.Už som spomínala,že som aj neskutočne lenivá?Vzala som si od tety peniaze a vyšla von.Hľadala som voľaký novinový stánok.Nakoniec sa mi to aj podarilo.Nebol síce najbližšie,ale čo som mala robiť?Už s novinami v ruke som sa vracala pomaly domov.Zrazu sa odniekiaľ vynorila čierna dodávky.Vysunuli sa dvere.Nejaká ruka sa po mne natiahla a hodila ma do auta,kde mi už niekto iný nasadzoval na hlavu nejaké vrece.Boli tam malé dierky čiže udusiť ma nechceli.Všetko je to iba sen.Obyčajný sen.Zaspala som pri nejakom akčnom filme..Štipnem sa do ruky a všetko zmizne.Skúsila som to.No nič, stále som bola tu.Do čerta.Začula som chrapľavý,drsný smiech. ,,Myslíš si,že je to sen zlatko?Tak to ťa asi sklamem...je to SKUTOČNÉ" Buď mi hrabe alebo ten hlas odniekiaľ poznám. ,,Kam...kam ma to veziete?" ,,Všetko sa dozvieš..ale nie tu a nie teraz." Začala ma chytať panika.Kam to do kelu idem?Kto sú?Prečo to robia?Pre koho to robia?Otázky ....príliš mnoho otázok.

Auto zastavilo.Dvoje mocné ruky mi vykrútili ruky za chrbát a pevne ich držali.Majiteľ rúk ma tlačil von z auta.Nevidela som ani ň , a tak niet divu,že som sa párkràt potkla aj zakymácala.Začula som otváranie dverí.Vošli sme do nejakej budovy.Moje opätky klopkali po podlahe a ozývali sa celou chodbou.Zrazu sme zastali. ,,Šéf vás očakàva." povedal piskľavý hlas a otvorili sa ďalšie dvere.Zvuk opätkov stíchol.Typujem,že je tu koberec.Ruky som mala stála za chrbátom a podľa silného stisku usudzujem,že patria riadnemu svalnáčovi.Usúdila som,že je zbytočné pokúšať sa o útek.Vreco z mojej hlavy zmizlo.Zažmurkala som.Svetlo ma oslepovalo,hoci nebolo veľmi silné.No viac ma prekvapila osoba,ktorá stála predomnou. ,,Tak sa znova stretávame Cathleen."moje meno doslovo vypľula.To ma však tràpilo najmenej.Nemohla som uveriť vlastným očiam....

Àno ja viem,že mi to dlho trvà...Ale tak..Máte tu ďalšiu :3.Tradaaaaa.Teda,ak to ešte niekto číta...Nie je to nudné? ...Pá lásočky :*