Sťažka som dýchala.Prečo mi to robí? Absolútne som tomu nerozumela.Po chvíli ma znova pozval do tanca.Síce sa mi ešte trošku motali nohy,ale aspoň ma podopieral.Aj tak je to jeho chyba.Cítila som sa ako z gumy.Oprela som sa o jeho hruď a jeho hlava spočinula na mojom pleci. ,Všetci po tebe pozerajú."začal. ,,Viem...znervózňuje ma to." ,,Ale myslím mužov.Nemôžu od teba odtrhnúť oči." ,,Netáraj." ,,Myslím to vážne."Aj spopod tej masky bolo vidno ako sa mračí. ,,Ty žiarliš."usmiala som sa.Lichotilo mi to. ,,Nežiarlim." ,,Žiarliš." ,,Nežiarlim." ,,Ale áno." ,,Fajn..vzdávam sa.Ale keď....oni na teba pozerajú takým lačným pohľadom...Nepáči sa mi to." Pozrela som sa mu do očí a zodvihla ruku s prsteňom. ,,Tak majú smolu.Už som zadaná."usmial sa a naklonil sa k mojim perám.Ledva sa ich dotkol a znova sa odtiahol. ,,Prečo?"šepla som.Jeho tvár bola ako z kameňa.Neprezrádzala žiadne emócie.Nič nepovedal.Chytil ma za ruku a ťahal ma ku dverám do záhrady na opačnom konci.Vonku nás ovanul studený vzduch.Pošúchala som si plecia.Predsa len som mala odhalené ruky,plecia a pol chrbta. ,,Je ti zima?" zamračil sa,no potom sa mu zaleskli oči. ,,Neboj sa,o chvíľu už nebude." Nasucho som preglgla.Čo zase zamýšľa? Napadalo ma veľa vecí,no ani jedna nebola slušná.Zastavil pri lavičke a ukázal,že si mám na ňu sadnúť.Uhladila som si šaty zospodu a pozrela sa,či lavička nie je špinavà.Nechcela som tie šaty zašpiniť.Na to boli až moc krásne.Opatrne som si sadla nasledovaná ním.Natočil sa tvárou ku mne a zahľadel sa mi do očí.Pocítila som nutkanie vidieť celú jeho tvàr.Načiahla som ruku,aby som mu zložila masku.Nedovolil mi to.Chytil ma za zápästie a svoju ruku položil na miesto kde zatiaľ spal jeho malý kamarát.Zhlboka som sa nadýchla. ,,Čo-čo-čo to robíš?"nechápavo som sa spýtala.Nič nepovedal.Nahol sa ku mne a vrhol sa mi na pery.Jazykom sa mi dobýjal do úst a cítila som už aj tlak zdola.Normálne som čakala,kedy sa mu tie nohavice pretrhnú.Atmosféra medzi nami hustla a dýchala vàšňou.Jeho ruka znova putovala po mojom stehne hore a zase naspäť ku kolenu a tak stále dookola. ,,Prečo mi to robíš?Prečo ma tak tíraš?"odtisla som ho. ,,Necítiš tú atmosféru?Nie je to tak viac vzrušujúce?Medzi toľkými ľudmi?" rukou zablúdil k mojej tvári a sňal mi masku.Nahol sa ku mne a nežne ma pobozkal na pery.Tento bozk sa líšil od tych,ktorými ma obšťatňoval pred chvíľou.Bol priam presiaknutý láskou.Zatvorila som oči a nechala sa viesť pohybom jeho pier. ,,Nechaj ma cítiť tvoje telo.."zašepkal pomedzi bozky.Moje telo ihneď reagovalo.Naskočili mi zimomriavky a ruky mi automaticky vyleteli k jeho krku.Pritiahla som si ho bližšie a tentokrát som sa začala ja dobýjať jazykom do jeho úst.Usmial sa mi do pier a nechal ma hrať sa.Prstami sa pomaly posúval vyššie vyššie.Znova do mňa vnikol dvoma prstami.Vzdychla som mu do pier.Keby to netlmili naše bozky...bolo by ho počuť po celom areáli.Bola som už doslova a do písmena nadržaná.Moja ruka ešte stàle spočívala na jeho mužnosti.Začala som ju mučivo pomaly posúvať hore a zas dole.Zabručal a znova prebral kontrolu nad svojimi ústami.Naše jazyky sa bili od nadradenosť.Vyhrala som ja.Predsa len my ženy sme silnejšie ako muži nie? ,,Tak nádherná."zašepkal a bozkával mi krk.Môj dych bol prerývaný.Keď som znova bola blízko vrcholu zase prestal.Pozrel sa mi do očí a oblizol si prsty.Lapala som po dychu. ,,Prečo mi to robíš?"prehltla som guču slín,ktorá sa mi zastavila v hrdle.Len sa uškrnul,nasadil mi masku a postavil ma z lavičky.Už zase som nedostala odpoveď na svoju otázku.Dočkám sa jej niekedy?A prečo je dnes taký nadržaný????No fajn možno zas nie až tak,keďže sex sme nemali.Vlastne sme ho kôli mne ani nemohli mať.Vladtne nie kôli mne,ale kôli tomu ožranovi...Potriasla som hlavou,aby som to dostala von z hlavy.Znova sme vstúpili do budovy a rovno do kruhu tanečníkov. ,,To aby si to dostala von z tela."šepol mi do ucha.Vedenia krokov bolo na ňom a musím uznať,že je naozaj dobrý tanečník.A k tomu ešte aj môj sexy tanečník.Iba môj.Nad tou myšlienkou som sa musela pousmiať. ,,Čo?" ,,Ja len....došlo mi,že ťa už budem mať len pre seba." ,,A pred tým si snaď nemala?" ,,To musíš vedieť ty."Pieseň skončila a tak sme sa šli občerstviť.Vzala som si čokoládový zákusok.Zayn na mňa s pobavením pozeral. ,,Čo je?Nepáči sa ti niečo?"Zasmial sa nad tónom môjho hlasu. ,,Nie....ale myslím,že už si dosť čokoládková aj sladkà."pobozkal ma na líce.Usmiala som sa.Ten vie teda skladať komplimenty. ,,Poď.Chcem ti niečo ukázať."V jednej ruke som držala zákusok,tak som mu podala druhú.Pobrali sme sa krížom cez miestnoť.Viedol ma hore po točitých schodoch.Kam to ideme?Prešli sme jednu matne osvetlenú chodbu a pred nami sa objavil obrovitànsky balkón.Zábradlie bolo ozdobené ornamentami a po rohoch boli palmy.A ten výhľad.Podišla som až k zábradliu a omámene pozerala.Po záhrade pod nami boli porozmiestňované lampióny rôznych farieb a tak každý žiaril inak.V strede striekala fontána v tvare dvoch prepletených hadov v tvare srdca.Ten kto vlastnil ten kaštiel mal fakt dobrý vkus,to sa musí nechať. ,,Krásne však?"objal ma zozadu.Prikývla som. ,,Pripomína mi to...",,...to naše výročie..."dokončil za mňa. ,,Áno."odkrojila som kúsok koláča a vložila mu ho do úst.Potom som odkrojila aj sebe a zjedla ho.Obtrel sa nosom o môj krk.Zachvela som sa.Zaujímavé,čo dokáže spôsobiť už len jeho letmý dotyk. ,,Radšej by som ochutnal teba."zavrnel mi pri uchu. ,,Čo si dneska taký nadržaný?"zasmiala som sa. ,,Keby si sa teraz videla v zrkadle...pochopila by si to.Vyzeráš ako bohyňa.Moja bohyňa."pobozkal ma na obnažené plece. ,,Tvoja."zopakovala som. ,,Iba moja."pobozkal aj druhé. ,,Iba tvoja."opakovala som ako v tranze. ,,Mm."chytil ma tesnejšie okolo pása a nosom sa zaboril do mojich vlasov. ,,Stále voňajú rovnako."povedal tlmene.Po líci mi stiekla slza.Stále som na seba bola neskutočne naštvaná.Zrazu si niekto odkašľal,až som sa mykla. ,,Pán Malik mohli by ste ísť na chvíľu so mnou prosím?"Prikývol. ,,Hneď som tu zlatko."pobozkal ma vrch hlavy a odišiel s tým pánom preč.Vzdychla som si.Musí mať náročný život.Stále toto a hento a tamto.A ty mu stále pridávaš problémy.No jasné.Debilné povedomie aj s jeho idiotskými poznámkami.Ale v podstate malo pravdu. Pomaličky som dojedala zákusok stále sa pozerajúc do záhrady.Zrazu niečie ruky obopäli moje boky a trhli mnou.Tanier mi vypadol z ruky,cinkol o podlahu a rozbil sa.Jeho kúsočky sa rozleteli na vôkol. ,,Ahoj krásavica."zašepkal mi niekto do ucha.Z toho hlasu mi behal mráz po chrbte.Dala som zo mňa tie ruky dole a otočila sa tvárou k nemu.Mal však masku a tak som ho nespoznala,ešte k tomu keď tu bolo málo svetla.Pod oblekom sa mu risovali svaly,ale šiel z neho strach.Teda aspoň ja som sa ho bála.Rukou ma chytil za chrbát a pritlačil si ma k sebe. ,,Pusť ma!"snažila som sa dať jeho ruku preč,no márne.Prisal sa mi na pery a začal ma drsne bozkávať.S námahou som ho odtlačila a vlepila mu facku.Zasmial sa.Jeho smiech bol dosť zvláštny. ,,Teda ty si ale divoká pekná malá cundrička."cúvala som pred ním dozadu až pokiaľ som nenarazila na holú stenu.Kurňa!Bola som v pasci.Postavil sa predomňa.Zápästia mi skrížil za chrbtom a silno ich držal. ,,Nemusíš sa báť len si trošku užijeme." ,,Prestaň!" ,,Na to je už neskoro baby."znova sa mi prisal na ústa.Rukami mi zablúdil na prsia a drsne ich mačkal.A ja som bola znova bezmocná,presne ako vtedy.Všetko sa mi znova premietalo pred očami.Zacítila som vlhké bozky na krku.Zodvihla som nohu a kopla ho do rozkroku.Zvalil sa na zem a ja som rýchlo začala utekať.Chytil ma však za šaty.Neroztrhli sa ,za to ja som skončila na zemi.V hlave mi dunelo.A keď som sa konečne spamätala sedel už na mne. ,,Ty malá bezočivá mrcha.Keď to nepôjde po dobrom pôjde to po zlom."uškrnul sa.Ľahol si na mňa. ,,Si veľmi zlé dievča."dal mi ruky nad hlavu a pritlačil ich k zemi.Bozkával mi krk a obtieral sa o mňa spodkom.Po líci mi stiekli slzy.Je to pravda.História sa opakuje.......
Tradaaaaaa.Tak tu je ďalšia.Zabite ma za to,ale neviete čo príde tak ticho :3 ....Budem vďačná za votes aj komenty :*
CITEȘTI
Suspensive (Sk- Zayn Malik)
FanfictionLebo život nie je prechádzka ružovou záhradou... Lebo nie všetci vedia, čo chcú...