Na ďalší deň ràno(teda aspoň myslím,že bolo ráno..tu sa to nedalo rozoznať) sa v mojej cele znova objavil John.Chytil ma za lakeť a vliekol ma von.Tentokrát som nebola taká skrúšená a dobre som si obzerala chodby.Neboli ničím zvláštne až na to,že pôsobili ako bludisko.Kto to tu dobre nepoznal by sa hneď stratil.Snažila som sa zapamätať si cestu.No akokoľvek som sa snažila,zapamätala som si iba kúsok. ,,Prečo ma tak nenávidí?"skúsila som sa spýtať. ,,Neviem...Ale určite má na to nejaký dôvod.Šéf takto trestá len tých,ktorý ho fakt naserú."Aj tak stále nechàpem,prečo sa takà modelečka ako Sarah necháva oslovovať ako chlap.Je to strelené. ,,Je ich tu takých veľa?Takých ako ja.." ,,Nie veľa a ani nie málo."pokrčil plecami.Divila som sa,že mi vôbec odpovedá.Myslela som,že bude zaryto mlčať.Hodlala som jeho výrečnosť využiť. ,,Prihlásil si sa na toto dobrovoľne?" ,,Nie...vlastne som tu z donútenia.Dá sa povedať,že ma naverbovali." ,,Aha...Takže tu asi niesi veľmi rád čo?" ,,Nemôžem sa sťažovať..Platia tu lepšie ako inde ale....nerád ľudom ubližujem...Ani tebe som nechcel...Prepáč.."Tak toto ma zarazilo.Bola by som zostala stáť na mieste,keby ma neťahal ďalej. ,,To je..v pohode John.Nemôžeš za to."zamračil sa a už nepovedal nič.Celú cestu dole do pivnice sme teda už boli ticho.
Otvoril mi dvere a ukázal dnu. ,,Ty...ty nejdeš?"spýtala som sa prekvapene.No potom mi to došlo.Jasné!Chce si to vychutnať...Všetko to má premyslené.Najskôr ma zbičuje,potom ma ošetrí a nechá (podľa tohto) dva dni sa zotaviť.Rany sa mi zatiaľ zacelia a ona ich potom znova otvorí....Panebože...Bude to ešte horšie ako som si myslela.Zaťala som päste. ,,Je mi to ľúto.."zašepkal John a postrčil ma dnu.Dvere sa za mnou zatvorili. ,,No poď princeznička."usmiala sa Sarah.So vztýčenou hlavou som podišla až úplne k nej.Vďaka opätkom bola o kúsok vyššia.Pozrela som jej do očí. ,,Čo mieniš spraviť so Zaynom?"opätovala mi pohľad. ,,Do toho ťa nič."potom sa zasmiala.Zmätene som sa na ňu pozrela.Je normálna?Takto rýchlo meniť nálady? ,,Si silnejšia ako som si myslela Cathleen Snowová...Viac ťa trápi on ako ty?Bože to je tak.....trápne.."Zrazu zvážnela. ,,Dosť bolo rečí!Ide sa trpieť."jej ladová ruka sa ovinula okolo mojej paže a ťahala ma k rovnakému miestu.Tam kde som bola prvý krát zbičovaná.Fúria.Nič iné ani nemôže byť.Za plecia ma zatlačila na kolenà.Putami mi priviazala ruky k potrubiu.Zdalo sa mi,že boli ešte tesnejšie ako tie predtým.No to bolo teraz asi menej podstatné.Sarah sa ani neunúvala vyzliecť mi tričko.Bola som normálne rada,že bundičku som si nechala v mojej cele.
Na chrbát mi dopadla prvá rana.Zatiaľ sa nedostala pod obväzy,ale aj tak bola dosť intenzívna.Pevnejšie som sa chytila potrubia a doslova som ho drvila.Zahryzla som si do jazyka.Nechcela som kričať.Vedela som,že by jej to znelo ako rajskà hudba a takú radosť som jej spraviť nechcela.Na môj chrbát dopadalo čoraz viac a viac rán.Každá bola o niečo silnejšia ako tá predošlá.Tričko som už určite mala celé deravé a už sa trhali aj obväzy.Bolesť bola neskutočná.Sarah sa vždy presne trafila do už zacelenej rany a znova ju otvorila.Pekelne to štípalo.Radšej by som desať krát skočila do ohňa ako podstúpiť toto znovu.Žiaľ,pre mňa bude toto skoro každodenná rutina.Musela to dlho trénovať.Pomaly mi dochádzali sily.Bolesť premohla celé moje tele.Ruky som si už ani necítila.V hlave mi vrčala motorová píla.Bola som normálne vďačná,že som na kolenách,lebo by sa mi boli podlomili nohy.Už som viac nevydržala..Sklonila som hlavu a kričala čoraz hlasnejšie od bolesti.Môj krik sa ozýval po celej pivnici.Odrážal sa od stien a minimálne trikrát sa zopakoval.Zozadu som počula Sarahin diabolský smiech.Potom už nič.Tma.Ticho.Prázdno.Nekonečné prázdno....
Prekvapene som sa obrátila. ,,Čo ty tu dočerta robíš?"Zasmial sa. ,,Zlatko tebe to fakt nedopína?Prišiel som za tebou." ,,Potom odíď..nechcem ťa vidieť.."otočila som sa mu chrbtom a vykročila z tejto pustej tmavej uličky.Jeho ruka na mojom pleci ma zastavila. ,,Chcem sa porozprávať...vysvetliť to..." ,,Čo chceš prosím ťa vysvetlovať?Prečo si ju zabil?Prečo si ich zabil?Tie sprosté výhovorky počúvať nemienim."odpľula som si. ,,Je mi to ľúto...Nechcel som..." ,,Aha jasné..."Nechcel si." Tak prečo si to sakra urobil?Nemal si na to jediný dôvod!Ani jeden!"chytila som ho za golier a triasla ním ako divá. ,,Rose,ty to nechápeš..." ,,Máš pravdu..nechápem ako si to mohol urobiť..."pustila som ho a o krok ustúpila. ,,Zmizni mi z očí..."odvrátila som od neho hlavu,aby nevidel ako sa mi do očí rinú slzy. ,,Rose..." ,,Povedala som vypadni!" zvrieskla som....
Prebudila som sa znova v mojej 'milovanej komôrke'.Čo to do kelu malo byť?Čo to bolo za sen?A prečo tam bola Rose?Prečo som ja bola v jej tele a neovládala čo hovorí? Otvorili sa dvere.Stála v nich Rosetta so svojou kapsou. ,,Chvalabohu už si hore."vydýchla a klakla si ku mne. ,,Ako sa cítiš?" ,,Mizerne."priznala som a snažila sa posadiť.Chrbát ma pálil ako čert.Pravdepodobne ma sem doniesol John..Alebo dokopala Sarah.Osobne by som bola za tú prvú možnosť.Rosetta začala znova všetko vyberať z tašky a úhľadne ukladať na zem. ,,Teba riadne doriadil..."pokrútila hlavou a prevliekla mi tričko cez hlavu,pretože ani to som sama nedokázala. ,,Doriadila.Bola to Sarah." ,,To všetko vysvetľuje..."dala zo mňa dole úplne rozsekané obväzy.Potom mi začala po chrbáte znova prechádzať tou vodičkou.Zahryzla som si do jazyka.Celý čas som nepovedala ani slovo.Premýšľala som či sa jej mám na ten sen spýtať.Čo ak to nebol iba sen?Čo ak to je pravda?Ale má cenu to vôbec rozoberať?Aj tak by mi isto neodpovedala...
Čistými obväzmi mi obviazala čerstvé rany a začala si baliť veci do tašky. ,,Lepšie?" Prikývla som.Mala zázračné ruky.Určite by bola dobrá doktorka aj nikde inde a nie v tejto zavšivavenej diere. ,,Rose?Smiem sa ťa niečo spýtať?"Strnula.Znova na mňa pozrela vyvalenými očami,no potom prikývla. ,,Kto ti zabil rodinu?"jej oči sa zväčšili ešte o päť čísel,ak sa to vôbec dalo.Odvrátila hlavu.Zdalo sa mi,že sa jej v očiach zaleskli slzy,no keď sa znova otočila ku mne neboli tam.Jej pohľad bol sklený.Akoby nehľadela na mňa.ale cezo mňa.Potriasla hlavou. ,,Nechcem o tom hovoriť.."Vzdychla som si.Mohla som čakať,že sa nič nedozviem.
Pozri sa na to z jej strany.Stratila kamarátku,rodinu,mala zlomené srdce...prežila toho dosť.Ani ty by si o tom nechcela hovoriť....
No fajn.Tentokrát má povedomie pravdu.Má to ťažké.Zodvihla sa zo zeme a oprášila si šaty.Potom sa zohla po kapsu a vykročila k dverám. ,,Rose!Prosím odpovedz mi aspoň na túto otázku-Poznala si ho?"Zastavila sa pri dverách a obzrela sa za mnou.Sklonila hlavu a jemne prikývla.Potom sa otvorili dvere a Rose zmizla tak rýchlo ako sa aj objavila...
Tak čo lásočky?Čo myslíte,aké má Rosetta tajomstvo?Bol ten sen skutočný alebo len falošná stopa?Dozvie sa to Cath niekedy?A prežije to vôbec?Čakám odpovede na tieto otázky takže ....komentíky a votes pleaseee :33 :*
YOU ARE READING
Suspensive (Sk- Zayn Malik)
FanfictionLebo život nie je prechádzka ružovou záhradou... Lebo nie všetci vedia, čo chcú...
