Suspensive (Sk- Zayn Malik)

New friend??

Ukázalo sa,že som sa naozaj nemusela báť.Vzal ma do malej,ale zato útulnej kaviarničky.Dokonca sa správal ako gentleman.Vyzliekol mi bundu a pomohol mi posadiť sa na stoličku.Až potom si šiel sadnúť on.Keď prišla čašníčka objednal dve horúce čokolády.Bola pekná,no ani sa za ňou nepozrel,čo ma prekvapilo.Svoje smaragdové oči upieral na mňa,akoby z nich mohol niečo vyčítať.Odvrátila som pohľad.Nie,že by mi to bolo nepríjemné....ale...asi som sa bála toho,že by chcel niečo viac.A na to som ja ešte nebola pripravená.... Vtom mi napadlo,že ani neviem ako sa volá.Vážne som až taká sprostá??Väčšina ľudí by sa predsa opýtalo na meno svojho záchrancu... ,,Tak ehm.. Ako sa vlastne voláš?"prerušila som ticho,ktoré medzi nami nastalo,keď som odvrátila hlavu.Rukami si podoprel bradu a hľadel na mňa. ,,Som Ryan..A ty??"odvetil po chvíli. ,,Cathleen."usmiala som sa.Po dlhej dobe sa na mojej tvári konečne objavil úprimný úsmev.Možno to bolo ním.Vyžaroval z neho taký pokoj.Pokoj,ktorý ja asi nenájdem do konca života... ,,Cathleen..hm..takže skrátene Cath?" ,,Áno...väčšinou ma tak volajú.Ale teta ma volá Leen." ,,Neuraz sa...ale pripadá mi to ....číňanské."obaja sme vyprskli do smiechu.Cath ty sa smeješ???Jupiiii :) ... ,,Hej máš pravdu..Doteraz mi to, ale nenapadlo." Čašníčka doniesla čokoládu.Para z nej sa krútila vo vzduchu.Zdalo sa mi akoby tancovala.Pomaly mizla,vytrácala sa. ,,Bude to všetko?"upierala svoj pohľad na Ryana.Očividne s ním flirtovala.Prevrátila som očami.Nemusím takéto typy.Ani jej neodpovedal, iba prikývol.Zato na mňa sa usmial.Hodila na mňa nenávistný pohľad a odkráčala preč.Svojimi rukami som obalila tenký,vysoký pohár s čokoládou a ohrievala som si ruky.Šľahačka,ktorá ešte pred chvílou siahala takmer po vrch bola teraz temer roztopená. ,,Takže..ty si tu nová?"nadviazal.Prikývla som.,,Včera sme sa nasťahovali ku tete."Neviem prečo,ale cítila som sa pri ňom ľahko...Ako pierko,ktoré letí vzduchom a pláva pomedzi oblaky.Akoby ma nič neťažilo. ,,Chodíš sem do školy??"spýtala som sa. ,,No už nie..." ,,A čo teda robíš?" ,,Budeš sa mi smiať,keď ti to poviem."Zodvihla som obočie. ,,Vážne?Je vidno,že ma vôbec nepoznáš..No povedz.Sľubujem,že sa nebudem smiať." ,,No zatiaľ vlastne robím všeličo.Roznášam noviny.Pomáham v obchodoch či na stavbách,ak sa teda neboja, či sa mi niečo nestane,čo sa väčšinou nestáva."usmiala som sa.On tiež.,,Ale...všetko to robím pre svoj sen..." Odchlipla som si z čokolády. ,,Chcem si otvoriť reštauráciu." ,,Panebože!Veď to je úžasné?Za čo sa hanbíš??" ,,Vlastne ani neviem."zahľadel sa do pohára. ,,A čo ty?Aj ty máš nejaký sen?" ,,Áno...len je asi beznádejný." ,,Vždy je nádej."venoval mi úsmev.Je naozaj pekný,keď sa usmieva. ,,Vieš...vždy som túžila byť speváčkou a textárkou.Nie pre slávu...Ale pre ten pocit.Ten úžasný pocit,že tvoja hudba pomáha ľudom zlepšiť náladu.Vidieť ich úsmevy na tvárach....Prepáč zas táram." ,,Nie pokračuj."Pokrútila som hlavou. ,,Ja ani neviem spievať." ,,Človek,ktorý takto hovorí to isto vie..Niekedy mi to musíš ukázať.Rád by som ťa počul spievať." ,,Dobre." usmiala som sa. ,,Prečo si ma vlastne zachránil?Ale naozaj.A nehovor,že by to urobil každý.Tento svet je skazený.." ,,Takže pravdu??Hm...No zbadal som pekné dievča..."znova som sa začervenala.Super. ,,....ktoré obťažoval nejaký úchyl a chcel som ju zachrániť.A dúfal som,že ju možno viac spoznám."pozrel sa mi do očí.Uf.Tsk toto som fakt nečakala. ,,Tak..čo by si chcel vedieť?"odpila som si z čokolády. ,,Napríklad koľko máš rokov." ,,19." ,,A čo obľúbená farba?" ,,Červená." ,,Jedlo?" ,,Hm.. to je ťažké.. neviem si vybrať medzi pizzou a vyprážaným syrom s hranolkami." ,,Tak ďalej...zviera?" ,,Z domácich mačka... a z takých divších biely tiger." ,,Zaujímavé..Máš súrodencov?" ,,Ee.Som jedináčik." ,,A.." ,,Nie teraz sa budem pýtať ja." skočila som mu do reči. ,,Fajn." ,,Tak...farba?" ,,Sivá."pozrel sa mi do očí.OU. ,,Máš rád sushi?" ,,Fuuuj."Vyprskli sme do smiechu.S ním mi čas ubiehal rýchlejšie.A cítila som sa úplná.Akoby zaplnil tú dieru.. ,,Máš rád športy??Hrávaš nejaké?" ,,No hrávam futbal." ,,Takže futbalista hmm.." ,,Čo?"uškrnul sa. ,,Niiič...Máš dievča??"vyletelo zo mňa.Vzápätí som si ústa prikryla rukami. ,,Prepáč do toho ma nič nie je.." ,,V pohode..Pre tvoju informáciu..žiadne nemám."Rozpačito som sa usmiala.Čo to robíš Cath?Nedávaj mu falošné nádeje...Veď ja viem!Proste to zo mňa len tak vypadlo... ,,A ty...máš frajera?" ,,Už nie." vzdychla som si.Potom sme už v tichu dopili čokoládu.Ray vypýtal účet.Tentokrát prišla iná čašníčka.Potešilo ma to,ani neviem prečo.Asi jej doplo,že o ňu nemá záujem,a tak už sa neobťažovala prísť.Keď bolo zaplatené vstali sme a šli si po bundy.Nanešťastie sme sa po moju načiahli v rovnakom okamihu a naše ruky sa dotkli.Naše pohľady sa stretli.Skúmala som jeho oči.Jemne som potriasla hlavou.Čo to robím?Odtiahla som ruku a obliekla si bundu.Ray si obliekol svoju a spolu sme znova vyšli von.Za ten čas,čo som bola vnútri som aj uschla.Preto som bola rada,že i keď bolo zamračené nepršalo. ,,Radšej ťa odprevadím domov."usmial sa na mňa.Iba som prikývla.Inokedy by som namietala.Je predsa svetlo,nič sa mi nemôže vstať.No dnes som sa presvedčila o opaku.

Pomaly sme kráčali k tetinmu domu.Pod nohami nám čľapkali kaluže a zhora sa na nás mračilo nebo.Nepadlo ani slovo.No vôbec som sa necítila trápne.Práve naopak.Ticho som uvítala....Po pár krokoch sme zastavili neďaleko nášho domu. ,,Tak...ešte raz vďaka za zàchranu."usmiala som sa na neho. ,,Rád som ťa zachránil."opätoval mi úsmev.Objala som ho.Musela som mu predsa nejako ukázať,že si naozaj vàžim čo pre mňa urobil.Chvílku váhal,no potom svoje ruky ovinul okolo môjho pása. ,,Uvidím ťa ešte?"spýtal sa pošepky. ,,Už vieš kde bývam..Môžeš hocikedy prísť."odtrhli sme sa od seba.Otočil sa na päte a pomaly sa vzďaloval.Vedela som,že sa ešte obráti.A mala som pravdu.Otočil sa a zakýval mi.Tak som mu odkývala.Potom som odkráčala ten kúsok k nášmu domu.Otvorila som dvere a vošla dnu.Prvé čo som spravila bolo nájdenie tety.Poriadne som ju vyobíjmala. ,,Mala si pravdu Am."a s tým som vybehla do svojej izby.Ešte som na sebe cítila jej zmätený pohľad.No keď som otvorila dvere všetko akoby sa vrátilo.Všetko na čo som s ním zabudla do mňa vrazilo takou rýchlosťou až sa mi zakrútila hlava.Ak som si aj myslela,že sa toho zbavím sakramensky som sa mýlila.Znova.....