Suspensive (Sk- Zayn Malik)

OU

Vošla som do klubu.Celá miestnosť sa triasla zo zvukov hudby.Ľuďmi sa to tu len hemžilo.Predierala som sa pomedzi nich a snažila sa nájsť Cammy, Liz aj Becku.Nič.Dopekla kde môžu byť??Že by som si pomýlila dátum???Prišla som až nakoniec.Ešte raz som sa porozhliadala, či nesedia za stolom alebo pri bare.Nikde som ich nevidela.Vzdychla som si.Predsa len ma mohol Zayn počkať.Ale nie..Ja ťava ho pošlem domov.Tak ti treba Cath!Choď si pekne pešo. A tak som vyšla von zadným vchodom.Hoci nerada, vybrala som sa domov pešo.Niektoré lampy už pre istotu ani nesvietili, iné vrhali len matné svetlo a len málo bolo takých, čo svietili poriadne.Na zemi sa válali samé odpadky a kde-tu do mňa aj niekto nabúral.Nevšímala som si to.Hlavu som mala zvesenú, ruky vo vačkoch a plávala som na loďke s nápisom MEMORIES...Dnešný deň bol tak nádherný.....Bola som taká zadumaná, že som si ani nevšímala kroky stále znejúce za mnou.Keď som ich konečne započula, boli už tesne za mnou.Nechcela som sa obzerať.Pridala som do kroku, no kroky za mnou sa zrýchlili tiež.Cath zachovaj chladnú hlavu.Mysli..Mysli...Musíš sa ho zbaviť..Rýchlo! súrilo ma povedomie.Rozhodla som sa, že sa ho strasiem v uličkách tu nedaľeko.Myslela som si, že ich poznám.Pár krát som už tadeto šla.No ukázalo sa, že som sa sakra mýlila.Bola to slepá ulička.Bola som v pasci....

Neznámeho som si poriadne poobzerala.Vyzeral tak na 22.Nebol až taký starý, no nebol ani bohvieako pekný.Podľa jeho tackavého kroku som usúdila, že je ožratý.A to že fest.Mojou poslednou nádejou bolo prešmyknúť sa povedľa neho.Nemal by byť taký rýchly...Teda aspoň som si to myslela.Žiaľ, ďalšia vec v ktorej som sa zmýlila.Asi nebol až tak namol.Zdrapol ma za zápästie a pritlačil k múru.Kruci!! ,,Eee, slečinka sa nám niekam chystá??" z úst mu páchol alkohol. ,,Pusti ma." ,,No tak to, hik, zas nie drahá." ,,Pusti ma!" precedila som pomedzi zuby.Vyškeril sa na mňa, tak že som mu videle biele zuby a prisal sa mi na krk.Skúsila som najúčinnejší spôsob na zneškodnenie chalanov.Kopla som ho medzi nohy.Zasyčal od bolesti a odtiahol sa.To mi stačilo na to, aby som začala utekať.Lenže sa spamätal skôr ako som čakala.Dobehol ma skôr, ako som stihla opustiť uličku.Než som sa nazdala, bola som opretá o múr.Ó nie nie nie!To je celé zle!Celé zle..,,Tak a teraz si trochu užijeme."zasyčal mi do ucha a rukou mi stlačil krk.Ledva som dýchala.,,Ak sa o niečo pokúsiš, zabijem ťa." odkryl bundu.Z vnútornej strany v nej bola skrytá zbraň.Bože!Hlavne nepanikár.Bude to v poriadku....Čo si to nahováram..Nič nebude v poriadku!Veď ma chce znásilniť!A nič s tým nemôžem robiť, pokiaľ nechcem byť mŕtva...Na krku som pocítila jeho drsné bozky.Zatvorila som oči a nechala stekať slzy po mojej tvári.Nevydala som ani hláska.Zašiel mi rukami pod mikinu a obchytkával mi prsia cez podprsenku. ,,Ľahnúť." prikázal mi.Pomaly som si sadla na zem.Rukami ma sotil na zem.Udrela som si hlavu.Dunelo mi v nej.Okrem toho som cítila ako mi sťahuje rifle po kolená.Hneď po nich šli aj nohavičky.Odvrátila som hlavu.Nechcela som sa na to dívať...Slzy mi už zmáčali celú tvár.Počula som ako si rozopína zips.Vzápäti mi celým telom preletela neskutočna bolesť až mi vyrašili ďalšie slzy.Vrazil ho do mňa tak silno, že som si necítila telo od pásu dole.A akoby to nestačilo raz, začal ešte aj prirážať.Znova a znova.Myslela som, že ma roztrhne.Moje tiché vzlyky pomedzi jeho vzdychy ani nebolo počuť.Keď sa blížil k vrcholu začal prirážať pomalšie, ale zato s väčšou silou...Keď skončil, zvalil sa na mňa. ,,Dobré dievča."škeril sa.Potom sa postavil, zapol si zips a odišiel..

Nechal ma tam.So slzami v očiach.Zvýjajúcu sa v kŕčoch od bolesti.Lono som si ani necítila.Opatrne som sa posadila, navliekla si nohavičky aj rifle a oprela sa o múr.Nechala som voľný priechod svojim emóciám.Nahlas som sa rozplakala a moje vzlyky sa ozývali celou uličkou....

Stále plačúc som sa pokúsila postaviť.Podarilo sa mi to, no musela som sa oprieť o múr, aby sa mi nepodlomili kolená.Upierala som sa o steny a všetko, čoho sa dalo zachytiť a pomaly som sa šuchtala domov.To zvládneš Cath..povzbudzovala som sa.Chcela som byť v Zaynovom náručí a cítiť jeho vôňu...A miesto toho....Nemysli na to... ,,Cath!" zakričal niekto spoza mňa.Obrátila som sa.Boli to baby.Je to ich chyba!Keby tam boli, nemuselo sa to stať.Neobviňuj ich...ty sa tam chcela ísť...nemusela si sa tam zastavovať a teraz si mohla byť so Zaynom.Moje povedomie malo pravdu.Mohla som si za to sama. ,,Preboha čo sa ti stalo??!" skríkla Cammy, keď si ma poobzerala a objala ma.Ešte viac som sa rozplakala. ,,To bude dobré.Uvidíš." upokojovala ma bez zbytočných otázok.Za to som jej bola nesmierne vďačná... ,,Nič nebude dobré." vzlykala som. ,,Vezmeme ťa domov."naznačila babám, aby jej pohli.Chytila som sa ich a pomaly sme kráčali ku mne domov....

,,Vďaka." pokúsila som sa o úsmev a vošla som dnu.Mamu som našla v kuchyni.Clark už očividne odišiel.Keď ma zbadala tuho ma objala. ,,Kriste Cath!Čo sa ti stalo?" ........