Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Football match

Ako som sľúbila na ďalší deň som šla na Ryanov zápas.Keď som s tým oboznamovala mamu a Am pozerali na mňa ako puk. ,,Čo je?Veď to vy ste mi vraveli, aby som si našla nových kamošov.." ,,No to hej."priznali.Ale blbé poznámky (ktoré tu nebudem rozoberať) si samozrejme odpustiť nemohli.Veď ako inak.Prekrútila som nad tým očami a vybehla sa hore prezliecť.Dnes konečne nepršalo a nebolo ani moc chladno no ani teplo.Navliekla som si čierne džíny,červenú mikinu bez zipsu s potlačou dákej príšery a obula si červené conversy.V kúpelni som si naniesla na riasy špirálu a vlasy som si zaplietla do rozcuchaného drdolu.Doladila som náušnice,do vačku som si strčila mobil a vyrazila som.Vietor ledva fúkal.Na tvári som cítila jemný vánoček.Deň ako stvorený na zápas.Samozrejme, najskôr som si pozrela, kde je ten štadión.Inak by som ho asi nenašla.Ešte že vymysleli google.Keď som teda vedela,kde je, poľahky som ho našla.O pár minút som už sedela na sedadle skoro v preplnenom štadióne.Tí teda majú fanúšikov.Futbalisti z oboch tímov sa akurát rozvičovali.Hľadala som ho očami.No zdá sa,že skôr on našiel mňa.Zakýval mi.Tak som mu odkývala.Keď začal zápas moc som ho nevnímala.Pozerala som sa len na Ryana.Ako môže tak dlho vydržať behať??Ten musí mať výdrž.Nad touto myšlienkou som sa rozosmiala.Ľudia okolo mňa sa na mňa pozerali ako na debila.No,budú to musieť prežiť.Ryan behal celý polčas ako blázon.Ako keby bol tornádo....Po pol čase mali chvíľku prestávku.Čo využil na to,aby prišiel za mnou. ,,Nedúfal som,že prídeš.." ,,Sľúbila som to.Tak som tu."usmiala som sa. ,,Som rád,že si tu." dal mi letmý bozk. ,,Ale už sa na tebe vypytovali.Vraj:Kto je tá kočka,čo ti kývala...Tak som im povedal,nech si nechajú zájsť chuť."Rozosmiala som sa. ,,Niesi nejaký majetnícky??" ,,Ani nie."kútiky jeho úst sa roztiahli do žiarivého úsmevu a zelené oči zažiarili.Nahol sa ku mne a znova ma pobozkal.Tentokrát som však spolupracovala.A ozval sa aj dobre známy pocit v podbrušku. ,,Prestante sa olizovať!"prevrátil nad nami očami nejaký dedo.Zasmiali sme sa a odtiahli. ,,Nejaký drsný dedko nie?"zašepkal mi do ucha.To nás donútilo vybuchnúť v ďalší smiech. ,,Choď.Máš zápas."postrčila som ho.Hoci neochotne,ale nakoniec zišiel z tribúny a rozbehol sa cez trávnik.Druhý polčas ubehol ako voda.Stav na konci bol 4:2 pre Rayov tím.Hrdlo ma moc nebolelo i keď som si pár krát zakričala a zapískala.Po skončení zápasu som sa pobrala dolu z tribúny.Všetci išli do šatní,len Ryan zase bežal ku mne.Na tvári sa mu leskli perličky potu a vyzeral na zožratie. ,,Počkáš ma tu??Idem si hodiť sprchu a hneď som tu." ,,Jasné.Budem tu."usmiala som sa a on odbehol smerom k šatniam.Prechádzala som sa po tráve so zavretými očami a vdychovala čerstvý vzduch.Zrazu moje oči prekryli ruky.Aj keď som ich mala zatvorené vedela som to.Cítila som ich dotyk. ,,Hádaj kto som??" ,,Raaaay."ruky sa stiahli. ,,Ako si to vedela??" ,,Podľa hlasu."vlepila som mu pusu na líce.Je neuveriteľné ako v jeho prítomnosti dokážem na všetko zabudnúť.Na strach.Bolesť.Stratu.Akoby zalátal tú čiernu dieru v mojom srdci. ,,Ideme??" ,,Vlastne som myslel,že splním dohodu.." ,,Aha jasné.Naučíš ma hrať?" ,,Isto ti to pôjde."Mávla som rukou ,,Aby si nebol sklamaný."Šli sme pre loptu a potom sme sa vrátili do stredu trávnika. ,,Fajn najskôr postoj....Okej.A teraz rýchlosť....Dáme si preteky?" ,,To nie je fér..vieš,že ťa nepredbehnem." ,,Neverím,že si taká pomalá."vyplazil mi jazyk. ,,Tyyyy..."vyštartovala som po ňom no,žiaľ,od tiež.Utekala som ako najrýchlejšue som vedela.Nakoniec som dobehla do cieľa tesne za ním. ,,Nie zlé." ,,Umieram.."padla som mu do náručia a zavrela oči.Snažila som sa zhlboka dýchať.Nežne ma pobozkal na pery. ,,Stále umieram." tak ma pobozkal znova. ,,Môj život visí na vlàsku."predniesla som dramatickým hlasom.Zasmial sa. ,,To si nevieš tie bozky jednoducho vypýtať?"Pokrútila som hlavou.Naklonil sa ku mne,ale nepobozkal ma.Otvorila som oči. ,,Héj." ,,Viac ťa nepobozkám pokiaľ ma o to nepožiadaš."Zamračila som sa. ,,Nemrač sa...hoci ti to pristane."uškrnul sa.Postavila som sa na vlastné nohy a udrela ho do pŕs. ,,To nie je fér."...

Vrátili sme sa späť k lopte. ,,Fajn vyskúšame tvoje strelecké schopnosti."postavil sa do brány. ,,Budeš sa mi smiať." ,,Budem sa snažiť neukazovať to."Odfrkla som si. ,,Tak diky."posravila som sa za loptu,zahnala sa nohou a kopla.No ako som predpokladala,bolo to úplne mimo.Bolo vidno,že by sa smial na plné ústa,ale radšej to dusil v sebe a hodil mi lopru naspäť.Zastavila som ju nohou a snažila sa sústrediť.Zatvorila som oči a uvolnila som si nohy.Potom som ich otvorila a z celej sily kopla.A.....JA SOM SA FAKT TRAFILA!JA! ,,Góól!"skákala som ako pojašená.Rozbehol sa ku mne.Žiaľ, nestihol zastaviť a nabúral do mňa...Skončili sme na tráve.Zahladeli sme sa navzájom do očí.Natiahol ruku a zastrčil mi prameň vlasov,ktorý sa mi uvolnil z drdola,za ucho.Usmiala som sa.Naklonili sme sa k sebe a naše pery sa spojili. ,,Povedal si,že ma napobozkáš,kým o to nepožiadam.."zašepkala som. ,,Viem,ale pri tebe sa to nedá vydržať."vydýchol.Pritiahol si ma k sebe a z vlasov mi vybral sponku,ktorou držal môj drdol pokope.Vlasy mi ako kaskády pomaly padli na chrbát.Usmial sa,rukou mi ovinul krk a perami sa dotkol mojich.Neboli to však už len nevinné bozky.Boli plné túžby a vášne.Rukou som sa mu zamotala do vlasov a nechala som si jeho pramienky pretekať medzi prstami.Vpustila som dnu jeho jazyk.Tancoval okolo môjho oslavný tanec.A jeho bozky chutili úžasne....