,,Tak ako to dnes ide?"ozval sa v telefóne Rebeccin veselý hlas.Stavím sa o čo chcete,že vedľa nej stáli baby a počúvali. ,,V pohode a čo vy?"To vy som zvýraznila.Zasmiali sa. ,,Ako si vedela,že sme tu aj my??" ,,Veď už vás poznám nejakých pár minútiek."zasmiala som sa do telefónu. ,,Máme sa fajn..a vieš prečo?"No jasné Cammy.Vždy je strašná tajnostkárka.Keď z nej chcete niečo vytiahnuť,ide to z nej ako z chlpatej deky... ,,No čo??" ,,No......noooo...."napínalama. ,,Tak už jej to povedz."zašepkala Liz.Očividne si myslela,že ju na hlasnom odposluchu nebude počuť. ,,Je to predsa prekvapenie.."bránila sa Camille. ,,Vieš,že neznáša naťahovanie...Naťahuješ ju ako gumu na trenkoch."pridala sa na Elizabethinu stranu aj Becka.Čiže na moju. ,,Fajn..."vzdala to nakoniec jediná odporkyňa.Nuž,prevaha je prevaha. ,,Sme na ceste ku tebe..."WHAT???Oni idú sem?Bola som šokovaná.Nadmieru šokovaná. ,,....a spolu pôjdeme na koncert One Direction!!!"zakričali všetky naraz.A bolo to.Toto bola posledná kvapka.Zostalo ticho.Nevedela som čo im na to povedať... ,,To je....super..." ,,To neznelo dvakrát nadšene." ustarostene poznamenala Liz. ,,Nie..ja len...Rada by som vás videla naozaj...ale už niečo mám..Sorry baby." ,,Ty kôli tomu niečomu nepôjdeš s nami na koncert One Direction???" ,,Hm...fakt prepáčte."a s tým som zložila.Vedela som,že som ich sklamala.Veď v podstate v poslednej dobe ani nič iné nerobím.Naozaj som tam chcela ísť.Fakt.Neklamem.Len som si nebola istá,či zvládnem.......znova ho vidieť.Po takej dlhej dobe...
Keď už som sa bez neho naučila ako-tak žiť.A teraz?Fakt neviem...Hodila som sa na posteľ hlavou do vankúša.Nevedela som,čo robiť..Nikto mi nemohol poradiť,lebo toto bola čisto moja záležitosť.Najradšej by som sa hodila o zem....
Po polhoďke tuhého premýšlania som sa rozhodla.Pôjdem tam.Čo sa môže stať?Aj tak ma medzi tým davom jačiacich fanúšičiek ani nezbadá.A ja už som v pohode.Zvládnem to.Som o tom presvedčená.Zapla som wi-fi na mobile a pozrela presné údaje o mieste a case konania koncertu.Veď to je o piatej!!Čo si kurňa oblečiem??Čo??ČOO?? hysterčila som.Ha.Typická ja.Ale mala som na to dôvod.Bolo pol štvrtej.A ako ma už všetci dobre poznáte všetko mi neskutočne dlho trvà.Otvorila som skriňu.Ukazovákom som si klopkala po brade a znova premýšľala.A znova som nevedela čo si mám vybrať.No zas až tak veľa oblečenia nemám hej...ale aj tak si nikdy neviem vybrať...Po dlhom uvažovaní (ako iste viete xD) som zo skrine vytiahla červené minišaty na prsia ku ktorým bolo prišité červené čipkované bolerko s dlhým rukávom a hodila som ich na posteľ.Takmer som zabudla,že ich mám.Zo šuflíka som k nim potom hodila podväzky telovej farby,lebo som pochybovala,že tam bude nejako teplo a nechcelo sa mi navliekať silonky.Vyzliekla som si tepláky a tričko,čo som mala na sebe a prehodila ich cez stoličku.Kedže som mala čiernu podprsenku a nohavičky rovnakej farby nemusela som si ich prezliekať.Šaty boli na zips.Pomaly som sa do nich navliekla.Čakala som,že sa do nich nezmestím,lebo keď som nervózna stále jem a myslela som,že som niečo pribrala.No padli mi ako uliate.Keďže už mám prax v zapínaní zipsov (podotýkam mojich zipsov) zvládla som šaty zapnúť ľavou zadnou.Potom som si opatrne navliekla podväzky,lebo pri mojej šikovnosti by sa isto zas roztrhli.Doladila som červené lodičky na 10cm opätku,červené kruhové náušnice a odkráčala do kúpeľne.Na riasy som si naniesla špirálu,čím som si zväčšila oči.Make-up moc nemusím a kedže nemám žiadnu problémovú pleť ani som siho nedávala.Zato na pery som si natrela výrazný červený rúž.Možno to je odvážne a nie každému sa to hodí...ale mám tmavú pleť a čierne vlasy,takže s tým by nebol problém.A samozrejme nesmiem zabudnúť na vlasy.Kedže mi ako zvyčajne odstávali na všetky strany a tentokràt mi nepomohol ani gél,zaplietla som si ich do rozcuchaného zapletaného copu.Prehodila som si ho na pravé plece a v celku spokojnà vyšla z kúpeľne.Mama s tetou neboli doma.Vraj šli niekam do mesta.Na stole v kuchyni som im nechala odkaz a vybehla si hore po kabelku, ktorú som zabudla.Bola čierna,aby aspoň niečo ladilo k mojim vlasom.Nahádzala som tam mobil,kľúče,vreckovky,zrkadielko a iné prkotinky a konečne vybehla z domu.
Vonku som si zastavila taxík.Taxikár bol starý,takže mi hádam nič nehrozilo. ,,O2 aréna."nadiktovala som a taxík sa pohol.Rozhodla som sa,že babám nezavolám a že to bude prekvapko.Dúfala som,že ich tam niekde nájdem.Taxík zastal pred obrovskou O2 arénou.Doteraz som ju videla iba na obrázkoch.Podala som vodičovi peniaze a vystúpila.Najskôr neistým krokom som kráčala ku radu.Nestrep sa.Nestrep sa.Nestrep sa. Keď sa však nič nestalo išla som už uvolnenejšie.Z konca radu na mňa kývali baby.Asi prišli tesne predomnou.Všetky ma objali.Tzv. grupáč. ,,Vedeli sme,že prídeš."usmievala sa Becka od ucha k uchu. ,,Ako?" ,,Je to predsa 1D nie??"jačala Cammy a ovievala sa rukami.Stáli sme v rade a čakali dokiaľ sa konečne dostaneme ku dveràm.Keď sme boli už tesne pri nich,vytiahla Liz z kabelky lístky.Chlap pri dveràch odtrhol štítok zbpku a vpustil nás dnu.Nadšene sme kričala a takmer až tancovali dovnútra.Aréna už bola takmer plná.Nemohla som uveriť,že som tu.Už ako malá som o tom snívala.Som fakt rada,že som sa k tomu dokopala....
Predierali sme sa davom ľudí a hľadali si vhodné miesta.O pár minút už sme boli na sebe natlačený ako sardinky.Svetlá zhasli.Ostalo ticho.A keď svetlá znova zasvietili ozval sa krik až mi praskali ušné bubienky.Na pódiu totiž stáli všetci.Liam,Harry,Louis,Nial aj Zayn.Vôbec sa nezmenil. Kašli na to Cath.Pre istotu...Odvrátila som od neho zrak. ,,V pohode??"položila mi Cammy ruku na plece.Prikývla som a usmiala sa.Dnes si budem užívať.Myslím,že po toľkom trápení si to zaslúžim.Chalani chvíľu komunikovali s fanúšikmi a potom už spievali jedna radosť.Zazneli piesne z nového albumu ako Alive,Better than words,Don't forget where you belong,Strong,Midnight memories,Best song ever alebo St.ory of my life.Skákali sme a spievali ako trafené.No zazneli aj piesne z dvoch predošlých albumov.Napr. Magic,Up all night,I wish,She's not afraid,Heart attack,Everything about you a dokonca aj Little things.Keď prvú strofu spieval on zatvorila som oči a predstavovala si ako to spieva mne.
Your hand fits in mine
Like it's made just for me
But bear this in mind
It was meant to be
And I'm joining up the doth
With the freckles on your cheecks
And it all makes sence to me...
Keď dospievali poslednú pieseň ozval jasot a potlesk.Bolo neuveriteľné,koľko fanúšikov majú.Svetlá znova zhasli.Znova sa zasvietilo,ale svietili len na pódium. ,,Prosím ticho."ozval sa Liamov hlas.V aréne zavládlo také ticho,že som počula tlkot môjho srdca. ,,Ďakujem." Zayn vystúpil dopredu a priložil si mikrofón k ústam. ,,Ja..chcem vás o niečo požiadať..."chalani sa postavil zaňho a položili mu ruky na obe plecia.Všade sa ozýval šepot.Čakali sme o čo nás chce požiadať.Na obrazovke sa objavila moja fotka.Nevedela som odkiaľ ju vzal,ale podstatné bolo,že tam bola. ,,...to dievča..na tej fotke...ak ste ju niekde videli....prosím vás..."zlomil sa mu hlas.Vyzeral zničený.On..ma hľadá....po tom všetkom...Myslím,že všetci pochopili čo chcel povedať.Baby na mňa otočili hlavy,no ja som ich nevnímala.Všetky tie emócie,ktoré som potláčala sa zrazu vyplavili na povrch.A ja som tam už ďalej nemohla ostať.Otočila som sa a plačky utekala najrýchlejšie ako sa len na opätkoch dalo.Akoby som chcela utiecť pred vlastnými emóciami........

YOU ARE READING
Suspensive (Sk- Zayn Malik)
FanfictionLebo život nie je prechádzka ružovou záhradou... Lebo nie všetci vedia, čo chcú...