Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Life in clink

Môj život sa stal strašne predvídateľný.Nočné mory,Rossetine ošetrovanie,bičovanie,Sarahin smiech nad mojim utrpením a Johnovo čudné spràvanie.

Tým čudným správaním myslím jeho neustále menenie nálad.Raz sa mi ospravedľňuje,potom ani nevníma,že stojím vedľa neho a inokedy iba mlčí a nič nehovorí.Ako sa mám v ňom vyznať?Príde mi to strašidelné.....

Už som ani nepočítala s tým,že sa niekedy odtiaľto dostanem.Veď,buďme realisti, nemala som nijakú šancu sa vyznať v takýchto labirintových chodbách.A to by som sa najskôr musela dostať z tejto cely,ktorá je uzavretá kovovými dverami.Tuto už by nepomohol ani optimizmus.Prosto a jednoducho moja šanca zmiznúť odtiaľto bola doslova nulová.A tak som namiesto vymýšľania plánov úteku myslela na iné veci.Mala som na to dosť času,ale na to ste určite prišli aj sami.

Zaoberala som sa otázkami,ktoré ma ťažili a na každú sa snažila nájsť zopár odpovedí.Niekedy prišli hneď a inokedy mi to trvalo aj celý deň.No aspoň som sa nenudila.

Skúšala som prísť aj na to,ako to tá mrcha Sarah myslela pri našom prvom rozhovore v tejto budove.

.....Keby bolo na mne ostala by si tu dokonca života...lenže tu nejde o mňa..."

,,Vyjadruj sa presne!"zahriakla som ju.

,,Pravdupovediac dokonalo zapadáš do môjho plánu."diabolsky sa zasmiala a v jej očiach poskakovali iskričky šťastia.

,,Akého plánu?"Chvíľku bola ticho.Prechádzala sa po miestnosti a napínala ma.

,,Dokonalého plánu.Možno ťa to poteší...si v ňom hlavnou postavou." nadšene zatlieskala.

,,Najskôr si vychutnàm vaše utrpenie....Samozrejme každé bude iné,aby to bolo zaujímavejšie.Jeho bude skôr duševné.Budeš mu chýbať a on ťa bude hľadať každý deň a bla bla bla.Nechutné.A ty...Hmm.Teba si vychutnám.Podrobnosti neskôr....A potom utrpení bude nasledovať výmenný obchod.Už sa teším....

No nie je to geniálne?"spýtala sa nadšene.

Jednému som už rozumela.Môjmu utrpeniu.Už som vedela,čo tým myslí....Výmenný obchod.Čo tým mohla myslieť?Žeby ma niekomu predala,aby sa mohla s niekým vyspať?Hm...to by sa na ňu podobalo,ale nezdalo sa mi to ako správna odpoveď.A potom mi to zrazu došlo.Blik!Ona ma chce vymeniť za Zayna!Presne ako v nejakých psycho filmoch!Že mi to nenapadlo skôr!Ja krava!Tak toto je fakt jej štýl.Dokonale to všetko do seba zapadalo..Najskôr ma umučí,aby mu mohla povedať ako na tom som.Potom mu povie,že ak nebude s ňou tak ma zabije.Typujem,že by jej to spravilo obrovskú radosť.Bože to je tak....zvrátené!Nesmiem mu to dovoliť...Nechcem vidieť ako sa ho chytá tými špinavými paprčami.Radšej nech ma zabije.

Toto ma úplne rozhodilo.Ako to,že som bola taká slepá?Nikdy tu nešlo len o jej nenávisť...šlo tu hlavne o neho....Prechádzala som sa sem a tam otáčajúc sa na päte po každom treťom kroku.Všetko do seba super zapadalo..Jeho utrpenie...Moje utrpenie....Hlavná postava....Výmenný obchod...Bolo to tak očividné!

Čo teraz budem robiť?Nesmiem mu to dovoliť!Nechcem sa pozerať ako si ničí život...Môj bez neho aj tak za nič nestál,kľudne by som sa obetovala.Vieš,že by ti to nikdy nedovolil...Vzdychla som si.To viem až priveľmi dobre...Ale toto nesmie spraviť!Nedovolím mu to!Ha!A ako to chceš spraviť?Posleš mu esemesku? ,,Strč sa!" Ale malo pravdu.Nemala som mu to ako 'nedovoliť'.Bolo to nemožné.Všetko mi vzali.Okno tu nebolo.Ani nachvíľu ma nespustili z dohľadu.Von som vychádzala akurát tak na bičovanie a na záchod a aj to som mala za pätami Johna.Bolo to beznádejné.

Najradšej by som sa zabila hneď,keby som mala čím.Všetko by bolo jednoduchšie.Ja by som nemala problémy so Sarah.Sarah so mnou.Zayna by namala čím vydierať a jemu by bezo mňa bolo lepšie....Ale on ťa miluje...Ozvalo sa kdesi v kútiku mojej hlavy.Zastavila som sa a sadla si na zem.Chrbtom som sa oprela o stenu a zatvorila oči.To premýšľanie ma normálne unavilo.

Ponorila som sa do sveta spomienok.Viete aké to je,keď spomínate na niečo krásne.Je to akoby ste to prežívali znova.Celé odzačiatku...

,,Nechceš pomôcť??" ozval sa spoza mňa mužský hlas.Keď som zodvihla hlavu pozerala som sa na toho najkrajšieho chalana, akého som kedy videla.........

,, Tak tu to je. Dúfam, že cez dvere už trafíš."uškrnul sa..........

,,Som smiešny??"  ,,Hej." ,,No počkaj." zasmial sa..........

Zdvihla som hlavu a on akurát kotvil pohľadom v mojich očiach.Bolo to hypnotizujúce.On sa pozeral do mojich a ja do jeho.More proti víchrici.Oceán proti búrke... ,,Ee mohol by si zo mňa zliezť??" spýtala som sa po nekonečne dlhej chvíli. ,,Ech,jasné."znova si zašiel rukou do vlasov a zodvihol sa. Potom mi podal ruku a pomohol mi vstať. Zdal sa mi akýsi nervózny.Akoby nevedel ako sa sem dostal a čo tu vôbec robí..... Usmial sa. ,,Som Dean.. a ty si..???" ,,Cathleen.. ale môžeš ma volať Cath." usmiala som sa. ,,Tak teda Cath" znova sa usmial ,,bolo mi potešením." a pobozkal mi ruku.......

,,Ale aj keď by som od teba dostal tisíc faciek nemohol by som odolať tvojim perám...." prešiel mi palcom po perách.Zatvorila som oči. ,,... tvojej čokoládovej pokožke..." prešiel mi chrbtom dlane po ramene ,,... a vlastne tebe celej.".............

,,Nehanbi sa za to čo cítiš. Tvoje pocity ťa robia tebou.A ty si úžasná." usmial sa.........

,,Ou." povedala som len, lebo mi akosi vyschlo v hrdle. ,,Ou." videla som ako mu zasvietili oči............

,,Tak ty takto." zapriadol mi pri perách a tiež mi do nich jemne hryzol.......

,,Prečo to robíš?" pozrela som sa mu do očí. ,,Ty to nechápeš?? Milujem ťa Cath.Ako ti to mám ešte dokázať?" ,,Sľúb mi, že ma neopustíš." ,,To nemám v pláne." usmial sa............

,,Nemusela si to robiť.Vieš o tom však?" ozval sa zrazu.Vyvrátila som hlavu a pobozkala ho. ,,Viem.Ale ja som chcela." usmial sa a dal mi bozk na čelo. ,,Som rád, že si chcela.Aspoň som ťa mohol vidieť nahú." Šťuchla som do neho a zamračila sa. ,,Ty si tak..." ,,Tak čo?" ,,Tak..Urg." ,,Viem." zasmial sa...............

Rozosmialo ma to.Niekedy vedel byť pekné prasiatko.Ale moje prasiatko...Je zaujímavé prehrávať si to znova v hlave.Naše začiatky...Teraz,keď som tu,mi to príde ako vzdialená minulosť...No, v každom prípade život tu má aj svetlejšiu stránku-môžem premýšlať.

Vždy som sa cítila ako vo vlaku.Proste som nastúpila a večer zase vystúpila.Nerozmýšľala som o veciach tak,ako o nich premýšľam teraz.Proste som ich brala tak ako sú.Ako samozrejmosť.(Teraz som rada,že mám aspoň spomienky...)Och,ako strašne som sa vtedy mýlila.Odteraz už slovo samozrejmosť nedáva akosi zmysel......

Taaak..Trošku taká spomienková a premýšľacia časť(verte mi,bolelo ma to aj za ňu xD)..Možno trošku nudná,ale aj také musia byť.Snáď sa aspoň trošku páči :))