Suspensive (Sk- Zayn Malik)

I can't...

Prosím...Prosím...Viem,že ma nenávidí...Ale prosím,nech mi to zdvihne..Mobil zvonil raz.Druhý krát.Tretí.Chcela som to položiť.Ale po štvrtom to zdvihol. ,,Prosím?"ozval sa jeho hlas.Nespoznávala som ho.Bol zlomený.Zničený.To všetko iba kôli mne.Všetko je to moja chyba.Tak strašne som mu ublížila..Chcela som mu toľko toho povedať.No keď som počula jeho hlas,zlomil sa aj môj.Nevydala som ani hláska.Slzy mi tiekli po tvári a zmáčali mi pyžamo,čo som mala na sebe. ,,Haló?Kto je tam?"vzlykla som. ,,Zayn."zašepkala som.Ledva som sa počula aj ja sama.No on to počul. ,,Cath?Si to ty?"bolo počuť tú zmenu v jeho hlase.Plakala som.Tak strašne som túžila byť s ním. ,,Milujem ťa." ,,Aj ja ťa milujem."vzdychol. ,,Chýbaš mi..Prečo si ma opustila?Mohla si mi aspoň niečo povedať.." ,,Milujem ťa.Vždy budem."zopakovala som. ,,Neplač.." ,,Ublížila som ti."vzlykla som. ,,Povedz mi kde si." ,,Nemôžem."rozplakala som sa ešte viac.Tak rada by som mu povedala,že som v Londýne.Že chcem,aby prišiel ku mne a objal ma.No nemohla som. ,,Nájdem si ťa...Aj keby som mal prejsť celý svet...Nájdem ťa." ,,Sľubuješ?" ,,Sľubujem..Milujem ťa Cath." ,,Ja teba viac."zložila som.Hodila som sa na posteľ.Hlavu som zaborila do vankúša a potichu plakala.Čo som si to nahovárala?Vedela som,že milujem iba jeho..Áno,Ryan je super chalan a možno,že keby prišiel skôr..Ale teraz...Musím mu to povedať...takto ho iba ťahám za nos....Zdvihla som hlavu z vankúša a chrbtom ruky si utrela slzy.Zo stolíka pri posteli som vzala vreckovku a vysmrkala sa.Potom som si to namierila do kúpeľne.V zrkadle na mňa pozerali červené oči.Nechala som si ruzpustené vlasy,aby ich až tak moc nebolo vidieť,hoci je tma,takže to je asi zbytočné.Prstami som si ich prečesala a na pery som si naniesla malú vrstvu lesku na pery.Vrátila som sa do izby prezliecť sa.Rýchlo som na seba navliekla bledomodré džíny a biely sveter.Obula som si modré conversy,na sveter obliekla bundu,vzala mobil a kľúče a vyrazila som.Už nepršalo.Vo vzduchu však bolo stále cítiť vôňu dažďa,ktorà sa niesla vetrom.Narážal mi do tváre a slzili mi z neho oči.Aspoň sa budem mať na čo vyhovoriť....

Keď som prišla domov z futbalového štadiónu cítila som sa dvojako.Šťastná to áno.Ale prevládal pocit viny.Cítila som sa strašne previnilo.Viem,nepodvádzala som ho,lebo som odišla (čo bola tá najhoršia vec,akú som kedy urobila),ale stále som ho milovala...A čím viac som nad tým dumala tým viac sa mi to vyjasňovalo.Bolo mi jasné,že v mojom srdci je len on a nikto iný tam byť nemôže.Moje srdce to vedelo od začiatku.Snažilo sa mi to povedať,ale zatlačila som ho do úzadia.Nechala som to na rozum.A tak to aj dopadlo....Hoci to nerada priznávam... v podstate som Ryana len využila.Vždy som ľúbila len Zayna,už odvtedy ako som ho uvidela prvý krát.No a Ray... asi som si to len nahovárala....alebo som chcela,aby to tak bolo.Proste mi s ním bolo fajn a pri ňom som zabúdala na bolesť.Ale takto to naozaj nemslo byť....A keďze mi chýbal jeho hlas musela som mu zavolať.Aj keď som vedela,že ranu znova otvorím dokorán,musela som.......

Kráčala som tmavým mestom,stále sa obzerajúc za seba.Myslela som na to,čo sa stalo naposledy,keď som to nerobila.Žiadne kroky sa chvalabohu neozývali.Namierila som si to okolo štadiónu s nádejou,že by tam Ryan ešte bol.No nebol tam.Vzdychla som si.Musela som ho teda hľadať po meste.Taký chalani ako on často bývajú večer vonku.Možno budem mať šťastie a niekde ho nájdem...Zrýchlila som krok a obzerala sa na všetky strany hľadajúc jeho tvàr.Nikde som ju nevidela,ale aj tak som šla stále ďalej a ďalej od domu.A vtom som ho zbadala.No nebol sám.Okolo neho stáli vypracovaní chlapi v čiernych kožených bundách,čiernych rifliach a kanadách.Hlavy mali totàlne vyholené.Jeden či dvaja mali na hlave uviazanú šatku.Pripomínali mi bandu motorkárov.Ale čo medzi nimi robí Ray?Obzerala som si čiernu dodávku pri ktorej stáli.Nepozdàvalo sa mi to.Rozhodla som sa podísť bližšie.Skryla som sa za kamión neďaleko dodávky a počúvala rozhovor,ktorý viedli. ,,Šéf nebude mať radosť,že chceš zdúchnuť."povedal hrubý,drsný hlas jedného z 'motorkàrov' ,,Je mi to fuk.Màm dievča.Iné nepotrebujem..."ozval sa Rayov hlas.Rozpráva o mne?O čo tu do čerta ide? ,,Dievča?Ty?Keď sa to dozvie šéfino..."ozval sa iný hlas,menej hrubý,zato trochu piskľavý. ,,Nič sa nedozvie!"skočil mu do reči Ray a pozrel na ostatných. ,,Nič mu nepoviete,jasné?Necháte ju napokoji!" ,,Ale ale.."ozval sa prvý hlas. ,,Krpec si vyskakuje." ,,Nie som krpec."zafunel Ray.Jeden z chlapov ho chytil za golier a vytiahol ho hore.Už len jeho špičky sa dotýkali zeme.Rukou som si prikryla ústa...Absolútne som nevedela,čo sa deje.A už by som to rada zistila....