Beauty and the beast ✔

Podaj mi ruku, Ružička

Bozkával ju akoby to bolo jeho prvé dievča v živote, ktorej skúsil pery. Jasné, že je to iné ako vtedy keď ju bozkával prvykrát.

Vyzeral inak, ona sa zmenila, situácia bola iná. Odchádzal. Ale teraz.. Teraz nikam nejde a ani sa nikam nechystá.

Jeden druhému ochutnávali pery a aj keď tie Walterove boli zhohavené, jej prišli normálne. Inej by sa to zdalo nechutné, ale ona.. Ona ho ľúbi a ľúbila ho aj predtým. A už nevyzerajú až tak zle. Čas pomaly hojí jeho rany.

Chytila jeho tvár do ruky a palcom prechádzala po jeho-ako to on sám rád nazýval, zvieracej-polke.

Popri bozkoch, jej prítomnosti a že ju konečne drží, úplne zabudol, kde ho drží. A veru keby aj vedel, nechal si to.

,,Páni," povedal keď ju dobozkával a oprel si čelo o to jej.

,,Páni," zopakovala a zavrela oči.
Walter z hlavy prešiel na tvár, jeho ruka sa stratila v kapucni a palcom jej hladkal jemné líce.

,,Môžem ešte ?" Spýtal sa jej potichu.
Neodpovedala. Namiesto toho ho znova pobozkala.

Usmial sa jej do pier, potom zasmial. Chytil ju za boky a vyšvihol ju na seba. Akoby vážila len gram alebo akoby bola len pierko.

Keď sa ich pery znova dotkli, Rose počula v hlave hádam všetky romantické piesne a hlave sa jej nahromadili jeden romantický film za druhým. Zasmiala sa.

,,Prečo sa smeješ ?" spýtal sa s úsmevom.

Pokrútila hlavou aby to nechal tak.

,,Ty a Tori.." Potom pokrútil hlavou aby to zase ona nechala tak.
A potom ju pobozkal.
A znovu.
A znovu.
A znovu.
Nevedel sa nabažiť jej prier a dával jej to najavo.

Z lesa šli v ruka v ruke. Celú cestu svietil pod nohy jej len a tie jeho sa neustále o niečo zachytávali.

Keď povedala ,,Nemusíš mi svietiť na nohy," odpovedal jej ,,To máš pravdu." A svietil jej ďalej. Jednoducho chcel.

V aute zapol kúrenie a chvíľu tam pobudli. Keď bolo o niečo teplejšie, naštartoval. Už hralo aj rádio. Pre oboch nepoznaná pesnička, no obom sa páči. Možno už len z toho dôvodu, že jeden je vedľa druhého.

V polke cesty ju chytil za stehno, čim do jej tela poslal ešte viac tepla. A to až natoľko, až mala chuť si vyzliecť jeho mikinu. Ale tú si vyzliecť nechcela.

Najprv sa jeho ruky dotknúť nechcela. Ale vábila ju. Sakra moc. Ako hladného človeka jedlo. A tak sa tej teplej a veľke ruky dotkla. Walter by sa aj na ich ruky pozrel, ale niekedy stačí aj malý moment nepozornosti a ste na nahrobnom kameni.

Šiel pomaly. A tu už ani tak bezpečnosť nehrala rolu. Čím pomalšie šiel, tým boli dlšie spolu.

Zrazu sa zasmial. Odlepila pohľad od okna a pozrela naňho.

,,Načom sa smeješ ?" Spýtala sa nechápavo.

Hádam nie na mne. Hádam si zo mňa nevystrelil.

,,Len ma niečo napadlo." A zasmial sa znovu.

Pohodlnejšie sa usadila na sedačke a otočila sa k nemu, stále nepúšťajúc jeho ruku.

,,Podeľ sa so mnou o to," usmiala sa.

Pozrel na ňu, venoval jej úsmev, a potom sa venoval ceste.

,,Pamätáš si ako som ti hádzal do okna jedlo lebo si bola tučnučká ?" pustila jeho ruku a otočila sa celým telom k oknu.
Zasmial sa.

,,Ale no tak, nemyslel som to zle," povedal a začal šmatrať po jej ruke, ale tá ich mala spojené na bruchu.

,,Podaj mi ruku, Ružička," jeho hlas bol jemný, no zároveň dôrazný.
Samozrejme, že mi ju nepodala.

,,Nemyslel som to zle. Naozaj nie. Ale tá zmena, vieš ? Volal som ťa koláčik a teraz by som ťa najradšej volal kráska."

Otočená stále k nemu sa usmievala.

,,Teraz, keď sa usmievaš, podaj mi ruku."

,,Myslím, že sa ti pomstím za pavúčika. Takže ti ju nepodám."

Povedala pobavene a on sa zasmial. Príjemne. Príjemnejšie ako pomalá pesnička, ktorá hrala.

,,Stále nemôžem uveriť tomu, že si sa k nemu každý deň chodila modliť," zasmial sa znova a pokrútil hlavou.

Nad svojou detskosťou sa zasmiala tiež.

,,Vážne sme urobili pohreb pavúkovi ?" pozrel na kratučký moment na ňu a v očiach mu zaiskrilo, keď videl, že je znovu otočená k nemu a jej pery sú v nostalgickom úsmeve a tiež aj oči.

,,Keby si ho nezabil, nebol by."

Prikývol.

,,Bonzla by si ma."

Zasmiala sa.
,,Nebonzla. Chcela som ťa iba zastrašiť."

Pozrel na ňu. Až mu puklo v krku z toho náhlelo otočenia.

,,Ty mrcha," povedal a pichol do nej.
A znova smiech.

Potom mu podala ruku, on sa jej chytil a v aute vládla nostalgická, príjemná atmosféra.

Taká kratučká časť a taká trošku romantická.
Myslím, že romantická. Ja a romantika nejdeme moc dokopy :D
Páčilo sa vám ? :)
Hádam si niekto časť prečítal túto neskoršiu hodinu.
Ak áno, tebe prajem dobrú noc, kočka :)