Beauty and the beast ✔

Epilóg

Pomaly otvoril dvere na jej izbe a vstúpil dnu. Bola už tma. Nechal, aby aspoň trochu vychladla. Celý čas sa zožieral v izbe, prechádzal sa v nej, pukal si prsty a škrabal si od nervozity hlavu. Ale vydržal to a keď si myslel, že môže byť pokojná, vybral sa k nej.

Pri pohľade na to, ako schúlená spala, sa mu stislo srdce. Sadol si na postel a pohladkal jej holú nohu.

,,Choď preč," ozvala sa. Vedel, že ju prebudil. Stačí len jemný dotyk a ona sa vždy prebudí.

,,Nejdem nikam. Musíme sa porozprávať." Aj vtej tme videl, že pokrútila hlavou.

,,Ro.." ruku z nohy presunul na jej ruky a vytiahol ju hore. Rozospatá sa naňho zamračila ako mača, no on sa aj cez ako zazerala, usmial.

Chytil ju sa boky a posadil ju na seba.

,,Ja viem ako si sa rozhodol."

zašepkala šepky. On len prikývol a presunul si hlavu do záhybu krku. Nasal jej vôňu a následne nosom trel jej pokožku.

,,Ja viem, láska."

Stisla ho a potom presunula obe svoje ruky na jeho hlavu.

,,Nehnevám sa na teba. Som len vystrašená."

Prikývol a pobozkal ju na krk.

,,Ísť od teba, keď ťa konečne mám, je to najhoršie rozhodnutie. Bolestíve a skurvené. Už len pri myšlienke, že odídem, nebudem ťa vidieť, cítiť, počuť, chce sa mi plakať, tisne sa mi srdce a bolí ma to. Strašne moc. Ako strata Wolfa a Matta."

Nohami aj rukami ho stisla. Vedela, že je v myšlienkach pri svojich kamarátov. A keď sa otriasol v zlykoch, len sa to potvrdilo.

,,Nechcem tam ísť. Došlaka, bojím sa. Nechcem ísť od teba, ale chcem to dobojovať za nich. Za Matta a Wolfa. Mojich kamarátov. Môjho najlpšieho kamaráta. Tak moc mi chýbajú, láska.." plakal. Máčal jej krk.

,,Idem tam kvôli nim. Prepáč, ale je to silnejšie ako ostať tu. Milujem ťa. Veľmi, strašne, príliš moc. Ale toto je niečo, čo ma neustále straší a bude ma strašiť. Chcem im dokázať, že som na nich nezabudol. Je to veľká rana, poklad. A ja sa s tým potrebujem vysporiadať. Potrebujem bojovať za seba, sa nich."

Chytila do svojich rúk jeho tvár a pobozkala mu každú jednu slzu.
Bála sa.
Bola vystrašená.
Dokonca zranená.

,,Tak veľmi ma bolí ťa nechať tu."

Drvil ju vo svojom objatí až tak, že mala pocit, že si berie jej dušu so sebou.
Odchádza. On skutočne odchádza.

A vtom momente nebol jediný, ktorý začal plakať.

Plakali spolu.
Za seba.
Ona za nim.
On za ňou.
On za svojimi kamarátmi.

O pár dni odišiel. Nedúfala, že si to rozmyslí. Vedela, že Walter má veci, ktoré ona jednoducho neovplyvní aj keď ju miluje nadovšetko.

Rovnako však vedela že keď sa vráti, nebude to Walter. Milujúci, ochranársky a bolestivý.
A tá myšlienka ju zasiahla tak ako fakt, že možno sa ani nikdy nevráti.

Teraz možno beriete sekere, nože, vydli a všetko len preto, aby ste ma zabili. Možno si poviete že som to takto hrozne ukončila, že dej vlastne nemal hlavu ani pätu. Ale mne osobne to nevadí. Beauty and the beast je môj prvý príbeh, ktorý píšem od pätnástich. Tri roky ho píšem s tým, že mal vyše pol roka dlhú pauzu. Mala som v pláne do toho dať ešte veľa, a však mne už to prišlo ako naťahovanie. A ja som už od začiatku vedela, že títo dvaja happy end mať nebudú. Možno zistím po prečítaní že nemám byť na čo hrdá, ale prvý príbeh je prvý príbeh. Ďakujem vám neskutočne moc za všetky komentáre, videní a vote.
Majte sa, kočky.