Beauty and the beast ✔

Výlet (časť 2)

Walterovo auto zastavilo v lese. Sami ani nevedia, ako sa k tomu miestu dostali. Vraj mal len Walter nutkanie ísť tým smerom tak šiel. A vyšlo to.

Dlhé, riedke stromy, sem-tam poriadne husté a hlavne krásna, zelená tráva s čistým jazerom. Takým čistým, až bolo naspodu vidieť kamene. Len škoda, že cesta od ich mesta trvá štyri hodiny, pohrávalo sa všetkým v hlavách.

,,Je to tu naozaj krásne", povedala Tori, ktorá sa otočila okolo svojej osi a nevedela sa vynadívať.

Miesto nebolo ničím zaujímavé, no zároveň tam bolo niečo, čo bralo dych.

,,To máš pravdu," zopakovala po nej tie isté pohyby Rose.

Rick pristúpil k nej a prehodil jej ruku okolo ramien.

,,Na teba táto krása aj tak nemá," pošepkal jej do ucha, na čo sa ona hneď zasmiala.

,,Hej, holubkovia, čo tak toto miesto nejak okoreniť ?"

Walter sa hneď otočil k nej. Radšej, ako sa pozerať na ich dvoch.

,,Myslíš tým vyzliecť sa a vliezť do jazera ?"

Nad svojou otázkou sa zasmial. Jediný. Rick si predstavoval nahú Rose, tá nahého Waltera, Tori tiež a Walter sa smial ďalej. Ale nie dlho. Keď videl ako sa Rick pozeral na Rose, nejak mu doplo, že si ju predstavuje nahú.

Slovo, ktoré vyslovil, adresoval čisto jemu. Až moc dôrazne. Možno s podtónom útoku.

,,Žartujem."

Tori, kedže jej hádam neunikne nič, si to všimla.

,,Ešte že tak, Wal, mňa už si nahú videl, a to úple stačí."

Sladko sa naňho usmiala, čím z jej tónu vycítil niečo ako "prestaň."

Rose na nich švihla pohľadom. Prekvapeným a bolestným. Ani jeden z nich netušil, ktorý bojoval z nich viac. Či ten prekvapený alebo bolestný.

,,Čím ho chceš okreniť, Tori ?"

Spýtal sa Rick, čím chcel prelomiť to ťaživé, ubijajúce ticho. A hlavne chcel prelomiť pohľad, ktorým sa obdaruvával Walter s Rose. Tá radšej uhla pohľadom.

Bolelo to. Samozrejme, že áno.

,,Ohňom," radostne mu odpovedala. Oči jej svietili takou radosťou, až mali pocit, že ich prepália.

,,Chceš podpáliť les ?" Spýtal sa zhrozený Rick.

,,Čo si idiot ?" pokrútila hlavou a zabodla doňho pohľad.

,,Chcem opekačku."
,,Chceš opekať sendviče ?" Spýtal sa Walter pobavene.

,,To som nedomyslela."

Zahryzla si do spodnej pery.
Rose bola natoľko mimo, že ani nevedela, čo sa okolo nej deje.

,,No tak bude iba oheň," rozhodila rukami.

Chlapi len prikývli. Až dotyk Rose prebral.

,,Som v pohode, Rick."

Odpovedala na nevyslovenú otázku.

,,Nie, nie si."

Prudko vyšvihla hlavou hore, čím jej pukla kosť. Tou sa ale nezapodievala, pretože nad ňou sa skláňal on.
Walter.
Chalan jej všetkých snov.
Jej milovaný.
Hlavna postava v jej myšlienkách a predstavách.
Proste on.
Walter.

,,Poď, ideme hľadať drevo."

Nesmelo sa na ňu usmial a dotkol sa jej ruky. Ona sa mu vytrhla a išla iným smerom, čo najďalej od neho.

Pozrel sa na Tori, ktorá bola tak ponorená do dirigovania Ricka, že si ani neuvedomila, že oni dvaja sú spolu.
Teda, spolu ako spolu.

Vybral sa jej smerom. Už pár konárov mala v rukách. Nie moc veľkých, to by si trúfala. Očividne veľké nechala preňho. Ale to skôr z toho, že je naňho nahnevná.

Síce toho on unesie veľa, aj trikrát ju, ale nech sa aspoň trochu potrápi. Aspoň z časti tak, ako sa trápi ona.

,,Rose ?" spýtal sa opatrne, s jemným hlasom.

,,Rose, no ták.." začal znovu, keď neodpovedala a vedel, že k tomu ani z ďaleka nemá.

Zbierala konáre nehľadiac na to, koľko ich už má. Stačilo by už pár a buď by konáre vyhrala nad ňou alebo ona nad nimi tým, že by padla rovno pod ne.

,,Zhoď tie konáre a otoč sa ku mne."

Plne si uvedomuje, že majú konečne chvíľu pre seba a má v pláne ju využiť. Ibaže zrazu, akonáhle sa tá myšlienka v jeho zrodila, zabudol, čo povedala Tori. Že ju videl nahú.

,,Rose.." začal znova tým jemným tónom. Ibaže tentoraz prosebným.

,,Prosím. Rose.."
,,Doriti, Waltet, počujem ťa !"

Bolo ju hádam počuť až pri rieke, kde Tori stále komanduje a diriguje Ricka.

,,Tak prečo sa, kurva, neotočíš ?!" skríkol aj on. Teraz už zúfalý.

,,Lebo ťa nechcem vidieť !"

Síce ho to zabolelo a dosť, ale na jej slová nereagoval.

,,Vieš, momentálne by som ti mohol poskytnúť dokončenie zážitku z môjho taborového penisu."

Snažil sa o to, aby to vyznelo pobavene. Aj mu to vyšlo. Na to, ako ho zaboleli jej slová, výdatne vyšlo.

A keď videl ako uvoľnila pliecia, ktoré sa následne jemne natriasli, vedel, že vyhral.
Smiala sa.

,,Odhoď tie konáre, Ro."

Ako povedal, tak aj urobila.

,,A teraz sa otoč ku mne."

Tiež tak urobila.
Stáli oproti sebe, hladiac jeden druhému do očí.
Pocity nad hlavami sa priam túžili nad sebou spojiť a utvoriť pár.

Obaja mali v sebe veľa pocitov. Ale zatial čo ona sa s nimi pohráva už niekoľko rokov vďaka nemu, on je vtom nováčik.

Dokonale videla jeho tvár. Síce jeho polka nevyzerá tak dokonalo ako predtým a dokonca už nie tak strašne, stále vyzerá zle. Ale aj cez to nejakým spôsobom krásne. Aj keď nemá na tej strane obočie a jeho oko je o odtieň iné ako jeho pôdodné zelené, stále má niečo do seba krásne.

,,Nepozeraj tak na mňa a poď ku mne."

Nechcela. Moc nechcela. Ale išla. No dobre, nie až tak moc nechcela.

Postavila sa bližšie k nemu.

,,Ešte."

A znovu tak urobila.
Chcel ju mať čo najbližšie. A tak aj bolo. Cítil jej telo na tvojom svojom. A bol to preňho, sakra, kurevský pocit.

Zdvihol ruku a prešiel jej potvári.

,,Uvedomuješ si to ?" opýtal sa šepky.

,,Čo ?" Tiež zašepkala.

,,Sme ako kráska a zviera."

Šepkali, akoby sa slová mohli dostať až k tým dvom dopredu. Alebo akoby stromy mali uši a začali to hovoriť ďalším a ďalším stromom a vznikli by z nich babky na trhu.

,,Ty nie si zviera a nie som kráska, Walter."

,,Pre mňa si. A tá najkrajšia."

Rukou chytil jej líce a ona sa doňho začala túliť. Pousmial sa a pritiahol si ju k sebe do pevného objatia.

,,Najkrajšia, Ro Gracia."