Tak veľmi chcela byť s nim. Tak veľmi túžila vedieť, čo všetko jej chcel vysvetliť a čo všetko mal na srdci, ale nejakým čudným spôsobom vedela, že radšej ani nechce. A preto použila Ricka ako vývorku. Bolo jej ľúto, že ho do toho zatiahla, ale nie viac ako to, že sa vyspala s frajerom svojej najlepšej priateľky.
Rukou sa dotkla náhrdelníka na krku a zadívala sa na dom naproti. Svietilo sa v jeho izbe a ona mala v srdci ťaživý pocit.
Možno ani nie z toho, čo vyviedla, ale z toho, že leží len pár metrov od nej a nemôže mu len tak do postele alebo zakoplať na dvere.
Bol to neopisatelný pocit. Jednoducho taký, aký mate v tedy, keď chcete človeka, moc ho chcete, milujete ale ani za boha ho nemôžete mať. A vaše srdce vlastní a narába s nim a ani nevie ako lebo chudák o ničom nevie.
Je to akoby.. Akoby ste zaklopali na jeho dvere s falošným úsmevom, on vám s úprimným otvorí a podáte mu podnos so svojim srdcom. On si ho zoberie. Nevie, čo s nim a prečo ho dostal, ale nechá ho tak. A to je tá chyba.
Nechá ho tak, zatiaľ čo vy ste bez srdca, trpíte, pozeráte naňho, niečo, čokoľvek čakáte, a on vám ho nevie vrátiť lebo nevie jednoducho nič.
Láska. Tak neuveritelne veľa pocitov. Toľko nových, nepoznaných, možno aj celkom zaujímavých. Možno je aj smiešnie, čo také krátke a obyčajné slovo dokáže a koľko skrytých vecí sa za ním skrýva. A možno je aj zábavne to, čo vo vás vyvoláva. Pretože.. Preboha, prečo nemôže vyvolávať toľko pocitov, spomienok, ťažkostí a bolestí slovo stena ? Prečo najviac to konkrétne slovo ?
A prečo sa k tomu automaticky spája slovo srdce ? Tvoria pár ?
Rose sa čuduje, prečo od návalu toľkých emócii nevybuchne srdce. Prečo len nemôžu byť ľudia taký silní, aké silné je srdce ? To všetko jej behá hlavou. Ak by sa to snažila všetko pochytiť do sieťky, asi by to nevydržala a praskla by namiesto toho srdca.
Buchla si hlavu o stenu okna, na malý moment zatvroila oči, pritiahla si sveter tuhšie k sebe a priala si, aby mala aspoň na pár minút prázdnu hlavu.
Aby v nej mala čiernu dieru alebo aby si nepamätala nič ako po opici. Nechce v nej žiedneho Waltera, s ktorým si to rozdávala v jej posteli, bol jej prvý a neuveritelne, akoby sa bál, že sa stratí pod jeho dotykmi, jemný a nežný. A nechce neustále myslieť na to, čo urobila Tori a hlavne na to, že práve ona ho má.
Waltera.
Walter.
U nej vyvoláva rovnako veľa pocitov ako slovo láska.
Možno je to tým, že on ju práve vyvolal.
Možno to jednoducho k tomu patrí.
Možno preto, pretože mu doniesla srdce na podnose.
A možno preto, pretože ho miluje.
Je tak zaslepená láskou že nevidí tu jeho ?
Nevidí to preto, pretože on sám je stratený v citoch ?
Ľudia, čo sa týka lásky, sú mimo. Obaja sú mimo. Akoby boli na kolotoči, ktorý ma neustále rovnakú rýchlosť a oni nevedeli, ako z neho von a pritom ma veľa východov.
A možno ho nevidia preto, pretože ich východy niekto drží.
Niekto, kto by vôbec nemal hrať ani tú najmenšiu hru medzi nimi.
Tori.
Barikáduje ich a ani jeden o tom netuší.
Ale tak to má asi byť.
Ak láska nie je lahká, potom to možno ani nie je láska.
Možno len nejaké hlúpe pobláznenie.
Niekomu lásku zakazujú rodičia, niektorí si nájdu cestu k sebe cez nenávisť, niekrí si musia preskočit omnoho viac a niekomu v ceste stojí nieko iný.
***
,,Rick !" Zakričala na celú školskú chodbu.
YOU ARE READING
Beauty and the beast ✔
Romance,,Keď som sa do teba zamilovala ako boh si nevyzeral. Bože, chápeš ? Päť hlúpych rokov som ťa milovala. Aj cez to, že sa nechal Sam vyfajčiť inou a strkal vtáka inde počas nášho vzťahu, stále vedieš, pretože si kráľ idiotov. !"
