Klaunov svet ✓

20

JULIE

Priestor medzi stanmi sa hemžil ľuďmi. Prevažne šlo o rodiny s ukričanými deťmi, ktoré sa už nemohli dočkať predstavenia. Spleť tiel, farebných balónov, blikajúcich náramkov, či čeleniek a tej prekliatej cukrovej vaty, ktorá vždy nejakým činom skončila práve v mojich vlasoch, som zatiaľ sledovala z bezpečnej vzdialenosti, no rada predo mnou sa postupne skracovala, čo znamenalo, že sa k tej chaotickej mase čoskoro pridám.
Mama zaplatila lístky a ja som len veľmi neochotne vykročila za ňou a mojim malým bratom, ktorý bol mimochodom dôvodom, prečo som sa tu ocitla.
Na cirkusy som bola už pristará. Príliš dobre som si bola vedomá toho, ako sa tu zaobchádza so zvieratami a preto ma odpudzovali.
Rodinný výlet je ale rodinný výlet.

Max nás obe ťahal od stánku k stánku a pri každom nadšene poskakoval.
"Aha, mami, cukrová vata! Aha, balóny! Mami kúpiš mi pukance?"
A tak sme s cukrovou vatou, červeným balónom a pukancami úspešne zapadli do davu.
Predstavenie malo začať takmer o hodinu, no my sme tu boli s predstihom, aby si Maxo mohol všetko prezrieť. Miloval cirkusy, kolotoče, klaunov a všetku tú parádu okolo toho. Ja nie. Preto som sa v momente, ako sa mama postavila do ďalšej rady na lístky, tentokrát na kolotoče, rozhodla na chvíľu vytratiť.
"Hneď sa vrátim," zamrmlala som, otočiac sa na odchod.
"Juls!" okríkla ma mama. Neochotne som zastavila a otočila sa. Môj zmučený výraz dobre pochopila, no nemienila ma z toho nechať vykĺznuť bez ujmy. Vrátila som sa tých pár krokov k nej.
"Viem, že ťa to tu nebaví, no aspoň jednu jazdu by si s nami mohla skúsiť. Max bude rád, však Maxo?" zašvitorila a bráško zanietene pokýval hlavou, "Potom máš rozchod a stretneme sa pri manéži tak desať minút pred začiatkom, dobre?" žmurkla na mňa, podávajúc mi moju vstupenku do cirkusu. Vzdychla som, no prikývla. Obom nám bolo jasné, že sa z areálu vyparím do najbližšieho obchodu s klimatizáciou.
"Čo už s vami," usmiala som sa a hravo postrapatila brata.

ALEX

Zašíval som sa pri vlečke s hnojom predstierajúc, že pilne pracujem. Nie že by som bol taký lenivý, popravde bola práca už hotová, no mne sa ešte nechcelo ísť do šatne. Opierajúc sa o lopatu som si doprial cigaretu a teraz som čakal na Smitha. Dnes vyšlo čistenie klietok na nás a keďže ja som nemal vodičák, on bol ten šťastný, kto mal zobrať hnoj na krátku prechádzku, z ktorej sa vráti iba jeden z nich.

Úprimne som dúfal, že to nebude ten hnoj.

Skontroloval som hodinky práve v momente, keď červená škodovka pricúvala k vlečke. Navigoval som ho a zaistil príves. Poklepal som po kapote a on vystrčil ruku z okna, krátko mi zamávajúc na pozdrav prv, než opäť zmizol. Čas sa ísť pripraviť.

Prehodil som si spotené tričko cez rameno a vybral sa k sprchám. Aj keď som sám seba, našťastie, necítil, bolo mi jasné, že musím páchnuť strašne. Taký je skrátka život cirkusanta, moc luxusu si neužijeme. Vychádzkovým tempom som kráčal pomedzi stany, premeriavajúc si ľudí, ktorí prišli na dnešné vystúpenie. Ani som si neuvedomil, že vychádzam spoza rohu a mal by som si dávať pozor kam idem.

Do ramena mi vrazilo niečo vlhké a lepkavé.
Dievča, ktoré nás práve oboch oblialo svojou limonádou, tlmene vykríklo. Okamžite som sa jej začal ospravedlňovať, i keď sme svoj podiel viny na našej malej kolízii niesli narovnako.
"Prepáč, nedíval som sa kam kráčam," vyhŕkol som, utierajúc sa špinavým tričkom.
"To je.. v pohode," zamumlala, pozerajúc na svoje biele tielko, teraz celkom premočené a trochu ružovkasté od jahodového nápoja. Pod látkou sa nejasne črtala podprsenka. Zdvihla ku mne pohľad a ja som si prineskoro uvedomil, že hľadím kam by som nemal. Rýchlo som svoju pozornosť presunul a jej tvár a vystrúhal grimasu, škrabkajúc sa za uchom.
"Uh..mohol by som ti dať svoje tričko," vykoktal som, "pravdaže nie toto," dodal som rýchlo, skryjúc tú prepotenú handru za chrbát. Dievča si ma premeralo a cukríkovo ružové pery sa takmer nebadane vykrivili pri falošnom úsmeve. Úprimne, bol som špinavý, spotený, páchnuci od hnoja a najnovšie aj lepkavý, nečudoval som sa jej znechuteniu z môjho zjavu.
"To nebude treba, skočím si kúpiť nové," vyhovorila sa, rukou ukazujúc niekam k najbližšiemu obchoďáku.
"Tak fajn," vzdal som to, nervózne v rukách žmoliac svoje tričko. Nastala chvíľka trápneho ticha, ktoré prelomila, aby sa odo mňa konečne dostala čo najďalej.
"Tak..ja idem.. maj sa," vysúkala zo seba trochu zmätene gestikulujúc. Spravila niekoľko krokov vzad, potom sa otočila a rezko vykročila do davu. Chvíľu som ju pozoroval s rukou stále zdvihnutou na pozdrav. Až keď sa mi celkom stratila uvedomil som si, že by som mal ruku spustiť k telu. Obzrel som sa, či ten trapas videl ešte niekto a zhlboka sa nadýchol. Sprchy, pravdaže, tam som chcel ísť..