Klaunov svet ✓

19

JULIE

Pochodovala som pomedzi stany a maringotky, zakrývajúc si hruď prekríženými rukami a v duchu nadávala na celý svet. Prekliate cirkusy, teraz budem musieť zostať v tomto lepkavom väzení až kým neprídeme domov. Iste, tomu cirkusákovi som povedala, že si skočím kúpiť niečo na prezlečenie, lenže v nedeľu o takomto čase už boli obchody s oblečením zatvorené. Možno som si mala predsa len zobrať jeho tričko. V každom prípade teraz neprichádzalo do úvahy ísť sa zašiť do nejakej kaviarne a tak som radšej šla pohľadať mamu s Maxom. Mobil mi nedvíhala, asi ho v tomto hluku ani nepočula, no mala som celkom jasnú predstavu o tom, kde by mohli byť. Vybrala som sa naspäť ku kolotočom, no pravdepodobne sme sa obišli. Môj druhý tip teda bola minizoo. Nechcela som zbytočne míňať peniaze na vstupenku, len som sa odparkovala ku vchodu a čakala. Trvalo im to celú večnosť. Keď sa konečne zjavili, Maxo mi okamžite s nadšením oznámil, že sa vozil na poníkovi. Mama sa tvárila prekvapene, že ma vidí tak skoro, no než sa niečo spýtala, pohľad jej padol na moje tielko.
"Nechci vedieť," zamrmlala som otrávene a vybrala sa smerom k šapitó.

***

Ušli sa nám miesta hneď v prvom rade. Sedela som na kraji a zazerala na ľudí, ktorí chodili okolo mňa po labilnej konštrukcii. V nose ma šteklil klasický stajňový pach miešajúci sa s mojou novonadobudnutou jahodovou arómou. Mama mi dala vlhčené obrúsky, ktoré mala vždy so sebou, keďže Maxo nevie jesť ako slušný človek a zakaždým sa umaže. Utrela som si lepkavé ruky a hruď, no mokré tričko akoby odmietalo poriadne vyschnúť.

V stane sa zotmelo a aj poslední ľudia sa konečne usadili. Reflektor osvetlil principála v modrom zdobenom kabáte a on nás všetkých s gráciou privítal. Predstavenie sa mohlo začať.

Do manéže vbehli dvaja klauni. Mávali na publikum, robili kotrmelce, saltá a šaškovali. Potom jeden z nich kamsi zmizol. Druhý schytil lano a predstieral, že spoza opony ťahá obrovské zviera. Bojoval s povrazom, no nech robil čo robil, nedarilo sa mu ho vytiahnuť. Na pomoc mu prišiel svalnatý muž s veľkými fúzmi v pruhovanom úbore, no aj on pohorel. Na to klaun urobil niekoľko drepov, ukázal na svoje svaly a naposledy poriadne potiahol. Spoza závesu vycupital maličký ratlík.

Maxo nadšene tlieskal a aj ja som sa pristihla pri tom, že sa usmievam od ucha k uchu.

Klaun so svojim psom predviedol niekoľko humorných scénok a trikov, kým obaja zmizli a vystriedala ich útla akrobatka s promenádou koní.

Keď prišli klauni opäť na rad, rozhodli sa kúzliť. Nahlas som sa smiala na ich nepodarených kúskoch. Do svojho vystúpenia zatiahli aj niekoľko ľudí z publika a, presne ako som sa obávala, pozornosti sa ušlo aj mne. Našťastie ma nikto nikam neťahal. Mladší klaun, ten, čo predtým cvičil so psom, sa zastavil pred našou tribúnou a nahlas kýchol. Z vrecka vytiahol vreckovku, utrel si ňou červený nos a následne ju stočil tak, aby vyzerala ako papierová ruža. Ponúkol mi ju, potom sa však odtiahol a zdvihnúc ukazovák, akoby chcel ešte niečo doladiť, zalovil vo vrecku. Vytiahol odtiaľ zapaľovač a vreckovku podpálil. Tá rýchlo vzbĺkla a v klaunovej ruke sa objavila skutočná ruža. Ľudia zatlieskali a on sa hlboko uklonil. Zazubil sa na mňa a opäť sa ukloniac mi ju podal. Maxo tlieskal ako zmyslov zbavený.
Poďakovala som a klaun spravil salto vzad.
V manéži sa zjavili ďalší artisti. Obaja klauni sa vyparili, aby dali priestor ich vystúpeniu.