Klaunov svet ✓

12

JULIE

"To nebude potrebné."
"Prosím?" zháčila som sa s bankovkou v ruke.
"Užite si predstavenie," žmurkol na mňa chlapík pri pokladni, podávajúc mi lístok, za ktorý si odmietol zobrať peniaze. Poďakovala som mu a trochu zmätená vykročila k šapitó. Bol to ten istý muž, ktorého som požiadala, aby mi zavolal Alexa, keď som tu bola s tričkom. To si ma stále pamätal? Vrátila som peniaze do peňaženky. Tento druh protekcie sa mi celkom pozdával.
Vystúpenie malo čochvíľa začať a tak bola tribúna už takmer plná.  Najlepšie miesta vpredu dávno zabrali rodiny s malými deťmi, no mne to nevadilo. Chcela som si nájsť miestečko niekde, kde ma Alex neuvidí. Chcela som ho po predstavení prekvapiť. 
Ani neviem, prečo som to vymyslela práve takto, no popravde sa mi táto možnosť najväčšmi pozdávala. Nechcela som sa mu len tak zjaviť za chrbtom pár minút pred vystúpením a zdržovať ho, radšej si počkám do konca a ešte raz sa pozriem na predstavenie. Tentokrát bez toho, aby som bola celá ulepená.
Sadla som si v momente, keď sa v stane zotmelo a do manéže vstúpil principál. Privítal nás rovnakou formulkou, ako naposledy. Hneď, ako sa vyparil, jeho miesto zaujali Alex a Smith. Keď sa na scéne objavil Cecil a po ňom afektovaná Natalie s Pegasom a ostatnými koňmi, uvedomila som si, že je pre mňa ich vystúpenie celkom iné. Aj keď opakovali rovnaké cviky a vtipy, ako naposledy, teraz som ich poznala. Síce len po mene, no i tak mi všetko prišlo akési odlišné. Akoby som k nim istým spôsobom už patrila. 
Natalie na Pegasovom chrbte opustila manéž a ja som si všimla, že muž, ktorý jej podržal plachtu je ten istý, čo predáva lístky. Zaujímalo by ma, koľko rôznych úloh vôbec pripadá na jedného cirkusanta. Budem sa na to musieť spýtať Alexa. 

***

ALEX

Predstavenie sa blížilo ku koncu. Principál sa hral na vrhača nožov a jeho manželka sa pripútaná na kolese usmievala od ucha k uchu.
"Ich domácnosť teraz vyzerá dosť podobne," sucho riekol Smith a ja som sa uchechtol. Keď som však na neho pozrel, úsmev mi zamrzol na perách. Na tvári mal smutný výraz.
"Ako to myslíš?" spýtal som sa. Smith a Patrick, jeho mladší brat, z nás pracovali pre cirkus najdlhšie. Teda okrem principála a jeho rodiny. Mali prehľad o veciach, do ktorých som sa ja nerozumel. Ak sa niečo dialo, určite o tom Smith vedel medzi prvými. 
Nadýchol sa, aby mi odpovedal, no vtedy sa ozval potlesk a hudba, ktorá prezrádzala, že je koniec vystúpenia a nastal čas rozlúčiť sa. Smith vystrúhal grimasu. 
Všetci sme vybehli naspäť do manéže, mávali divákom, klaňali sa a predvádzali rôzne kúsky. 
Potom sa v manéži rozsvietilo a ľudia sa začali poberať na odchod. Obzrel som sa, aby som našiel Smitha, no už bol preč. Budem musieť vydržať, kým sa uvidíme v maringotke. Vzdychol som a zobral z kúta metlu. 
Stan bol už takmer prázdny, takže som sa pokojne mohol pustiť do práce o niečo skôr. 
"Chceš pomôcť?" ozval sa mi od chrbta dievčenský hlas.