Klaunov svet ✓

0

ALEX
"Vieš, ako sme sa s principálom hádali o tých peniazoch? Cirkus bol takmer na mizine. V dnešnej dobe sa kočovaním uživiť nedá, to dobre vieš. Hrozilo, že všetci prídeme o prácu. O domov a rodinu. Nemal som na výber."
Možno som aj jeho slovám dobre rozumel, no niečo vo mne ich nechcelo brať na vedomie. Akoby rozprával cudzím jazykom. Len som na neho nemo hľadel, nechal ho pokračovať.
"Prisahám, že keby som vedel, čo nás všetkých bude jeden skurvený pokus o poistný podvod stáť, radšej by som neurobil vôbec nič. Ani vo sne mi nenapadlo, že.." krátko sa odmlčal a jeho slová vyznievajúce v tichu konečne prerazili tú bariéru v mojej mysli. Neveriacky som na neho hľadel. Smith. Môj najlepší priateľ, niekto, kto mi bol takmer ako otec..
"Zabil si ju," zachripel som. Na čelo mu vystúpili kropaje potu. Vystrašene na mňa hľadel.
"Alex, prosím, pochop ma. Nikdy som nechcel nikomu ublížiť. Chcel som.. ja som chcel.. všetkých nás zachrániť. Len pomôcť, skutočne," bľabotal, dvíhajúc sa zo zeme.
"Ty si ju zabil," zopakoval som, drsnejšie, akoby tá veta až teraz nabrala na pravde. Bez ďalších slov som po ňom vyštartoval.
Smith uskočil, kryjúc sa na opačnej strane stola.
"Nemal som nič, len tento cirkus!" zvolal zúfalo. Neospravedlňovalo ho to. Akýkoľvek úmysel, hoci aj ten najlepší, nič neospravedlňovalo jeho skutky. To, čo nimi spôsobil. 
"Egoistický idiot!" vykríkol som "Robil si to len pre seba. Pre tvoje plné gate a prázdnu hlavu zomrelo dievča!"
Cecil na mojom lehátku sa rozštekal. Smith len neprítomne krútil hlavou zo strany na stranu.
"Nechcel som.."
"Na to ti seriem," vrhol som sa na neho. Nestihol zareagovať dostatočne skoro. Zachytil som ho a udrel niekam do tváre. Znovu a znovu. 
Zviezol sa k zemi a ja som do neho len bezmyšlienkovite udieral. 
"Zabil - si - ju," precedil som pomedzi zuby a s každým slovom mu uštedril ďalšiu ranu. Nevnímal som okolie, bolesť v hánkach, ani jeho zakrvavenú tvár. Nevnímal som nič. Jediné, čo vo mne zostalo nebol hnev, ani smútok. V tom momente mi šlo iba o pomstu. 
Chcel som pomstiť zničený cirkus. Vrátiť mu, že ma obral o všetko. Zabiť ho, aby som vyrovnal jeho dlh voči Julie. V tom momente som to nebol ja. 
A možno, že by som ho naozaj zabil, nebyť  toho, že sa Rufus vrátil.
"Preboha, mladý, nechaj ho!" ozvalo sa mi od chrbta a v rovnakom momente ma jeho silné ruky odtrhli od Smitha. Odhodil ma a sklonil sa k nemu. 
Chcel som sa pustiť i do neho, no vtedy som precitol. Hľadiac na Smithovu tvár, celú krvavú a fialovejúcu, som sa zviezol k zemi, chrbtom opretý o linku. Stískal som si boľavú pravačku  a pozoroval, ako sa ho Rufus pokúša posadiť. A plakal som. 
"Čo sa tu, pre všetko na svete, stalo?" pozrel Rufus zo Smitha na mňa a opäť na neho. 
"Povedz mu to! Povedz, čo si spravil Julie," vyhŕkol som cez slzy. Smith odpľul spenenú zmes slín a krvi na dlážku.
"Alex," oslovil ma. Napriek tomu, že som z neho pred chvíľou takmer vymlátil dušu, jeho hlas znel ospravedlňujúco. Pozviechal som sa zo zeme, vzal do rúk svoj stále nevybalený batoh a cmukol na Cecila. 
"Choďte všetci do pekla,"  zamrmlal som a jednoducho odišiel. 

Kráčal som a sám nevedel kam. Celý môj svet, všetko, čo mi zostalo, som niesol v jedinom malom, potrhanom ruksaku. Už som viac nebol klaunom.  Zrazu som nebol nikým.
Nový život, o ktorom som si dovolil na chvíľu snívať, ani vzdialene nepripomínal moje predstavy. Netušil som, čo s ním urobiť. Nechcel som ho.
Cecil poslušne cupkal po mojom boku.  Nezaujímalo ho, kam ideme, ani čo s nami bude. Smrkol som a vďačne sa na neho usmial.
"Zostali sme na to sami, kamoško." 

___________________________

Ja len.. prepáčte mi, dobre? 
Keď som tento príbeh začala písať, nemala som naplánované nič. Jediná moja vízia znela nejak takto: Ona umrie a nikto to nebude čakať! A bude to v cirkuse!  ( :D )
Keď som už počas písania domyslela zvyšok a spravila si osnovu, bola som so sebou spokojná. 
Teraz nie som, teraz je pol tretej ráno a mne je zle. Pretože som vyviedla fakt desnú vec a pôjdem za to do pekla.

Ďakujem za čas, ktorý ste stratili čítaním tejto poviedky, a ktorý vám nikto nevráti.  Vašu obetu si vážim :D Naozaj sa veľmi poteším spätnej väzbe v podobe komentára, v ktorom ma z*ebete ako hada za to, že som taký rozkošný romantický príbeh ukončila takto. 
Nie, vážne, dajte mi vedieť nejaké tie dojmy, pocity, čo sa vám páčilo a čo nie. Pomáha to posúvať sa vpred :) A pokojne mrknite aj na moje ďalšie poviedky. 
Snáď sa stretneme pri tej ďalšej :) 
-Katko