Klaunov svet ✓

17

ALEX

Poklona, potlesk a dovidenia.

Diváci odišli a nás čakala hromada práce. So Smithom sme pozametali plachtu v manéži a pomohli upratať neporiadok, čo zostal po ľuďoch na tribúne. Keď som sa konečne dostal do našej maringotky, bola už neskorá noc. Napriek tomu, že som bol po dlhom dni unavený, chcel som dnes stihnúť ešte niečo. V meste sme boli už tretí deň a ja som si ho stále poriadne neobzrel.
"Poď, kamoško," zavolal som na Cecila. Ratlík skrútený na mojom vankúši zvedavo zdvihol hlavu a keď uvidel vôdzku v mojej ruke, okamžite zoskočil z postele. Nepripol som ho na vodítko, nebolo treba. Vždy sa držal na pár krokov odo mňa.
Kráčali sme tichými ulicami a ja som si prezeral domy a obchody. Na námestí sme sa chvíľu zdržali, pretože bolo čo obzerať. Súsošie venované zakladateľovi mesta, veľká fontána a desiatka kaviarní, ktoré boli aj o tejto dobe otvorené. Sedel som na lavičke pri fontáne pozorujúc ľudí, ktorí sedeli na terase. A na malú chvíľu sa zasníval, aké by bolo viesť ich pokojné, aj keď možno nudné životy.

***

"Kedy si prišiel?" spýtal sa Smith, škrabkajúc sa po plešine. Zívol som, keď mi podal šálku niečoho, čo by len zvrátená osoba nazvala kávou. Napil som sa a vykrivil ústa. Na tú pachuť si nikdy nezvyknem.
"Ani neviem, niekedy po polnoci," zamrmlal som, opäť zívnuc.
"Podľa mňa skôr po jednej," odvetil nezaujate, sypúc do svojej šálky ďalšiu lyžicu cukru. Len som pokrčil ramenami.
"Našiel si námestie? Ešte na ňom stále stojí tá nevkusná socha?" odpil si, pokrútil hlavou a pridal ešte trochu cukru.
"Robíš si to len horšie," poznamenal som, s odporom hľadiac na jeho kávu, " a tá socha nie je nevkusná,"
Smith len niečo zamrmlal a ja som vstal, aby som sa opláchol a prezliekol, kým sa pustím do práce.
Na dvere maringotky niekto zaklopal.
"Idem," otrávene sa ozval Smith. Na pol ucha som načúval o čo ide. Podľa hlasu stál pri dverách Patrick.
"Chalani niekto vás zháňa,"
"Akože nás?! Nás oboch? A kto?" vyzvedal Smith nepriateľsky. Kým si nedá raňajky, je to s ním ráno vždy ťažké.
"Neviem, ktorého z vás," odvetil Patrick, ignorujúc Smithove podráždenie, "povedala len, že prišla niečo vrátiť klaunovi,"
Rýchlo som si natiahol tričko a vykukol spoza rohu.
"Dievča? Pekná, mladá, nízka, okatá?" vyhŕkol som.
"A kozatá," zasmial sa Patrick, "Takže zháňa teba. Je pri vchode," žmurkol na mňa a ja som sa márne pokúsil zahrať to neutrálne. Moja prehnane nadšená reakcia im neunikla. Najbližšie dni sa budem musieť pripraviť na posmešky a podpichovanie.
Rýchlo som pozrel do zrkadla, uhladiac si neposlušné vlasy a utrel si zubnú pastu z kútika úst. Smith ma len zamračene pozoroval.
"Najedz sa, kým niekoho zabiješ pohľadom," poradil som mu a vybehol z maringotky.