Klaunov svet ✓

3

JULIE

Bežala som, čo mi nohy stačili. 
Hukot v mojich ušiach prehlušovali zmätené výkriky nesúce sa odniekiaľ zľava. Temnú noc osvetľovala mihotavá žiara. Ponad vrcholky stanov som zbadala hustý dym.
Splašené kone som začula už z diaľky. Natalie vedľa mňa pri tom zvuku ešte viac pridala, až som jej takmer nestačila. Dobehli sme k ohrade a obe sa vrhli na závoru. Zalomcovala som ňou.
"Pomôž mi," zohla som sa k spodku brány. Priskočila ku mne.
"Nadvihni ju," prikázala som  a z celej sily potisla dohora a trochu do strany. Rovnako sa zasekávala brána na jazdeckom tábore, kam som chodievala ako dieťa. Dúfala som, že aj na túto bude fungovať rovnaký trik. Brána sa nadvihla niekoľko centimetrov nad zem a ozvalo sa tiché cvaknutie. 
"Teraz, otvor ju," vyhŕkla som a Natalie pustila bránu, aby otvorila závoru. 
"Dobre," zakričala a ja som potlačila, aby sa brána otvorila. 
Obe sme vbehli do ohrady k splašeným koňom. Okolo mňa prebehol Hannibal a hneď za ním jedna z tiav, no ostatné zvieratá sa chúlili na opačnom konci. Natalie sa pokúšala upokojiť Pegasa, no žrebec sa staval na zadné a vyplašene erdžal. 
"Na to nie je čas," zvolala som a udrela ho po zadku, vyhýbajúc sa kopytám "Bež, no tak, bež!"
Pegas sa rozbehol smerom k východu a zvieratá ho nasledovali. 
"Sú to všetci?" spýtala som sa. Natalie neprítomne prikývla, hľadiac za nimi.
"Myslím, že áno," riekla. 
"Tak ich bež upokojiť," zhlboka som vydýchla. Pozrela mi do očí. 
"Ďakujem, Juls," utrúsila a rozbehla sa za nimi. Obzrela som sa.
Menší stan vedľa ohrady už celkom pohltili plamene a niekoľko chlapov s autami ťahalo preč prívesy ostatných zvierat. Musím nájsť Alexa. 
Vybrala som sa smerom k plameňom, aj keď všetko vo mne ma ťahalo na opačnú stranu. Potlačila som pud sebazáchovy a pridala do kroku. Žmúriac do jasného svetla som sa pokúšala rozoznať Alexovu siluetu. 
"Julie," ozvalo sa mi od chrbta piskľavo. Obrátila som sa a zistila, že ten zvláštny hlas patrí Smithovi. 
"Smith!" vyhŕkla som, rada, že ho vidím a pobehla jeho smerom. 
"Toto nie, toto nie.. nie takto," opakovane mrmlal. Nevenoval mi pozornosť, akoby ani nevedel, že pri ňom stojím. Že na mňa len pred pár sekundami volal. 
"Takto nie, nie, nie."
Chvel sa na celom tele, vypúlené oči upieral do prázdna a po bledom čele mu cícerkom stekal pot.
"Jack?" oslovila som ho mäkko. Zdvihol ku mne bezduchý pohľad, no akoby pozeral cezo mňa. 
"Videli ste Alexa?" spýtala som sa, no on len ďalej opakoval svoju mantru. V zúfalstve som ho vyfackala. Prekvapene sa chytil za líce, no jeho pohľad bol naďalej neprítomný. 
"Maringotky horia!" priniesol sa k nám výkrik a niekoľko ľudí sa rozbehlo ratovať svoje veci. 
"Kde je Alex?" zarevala som zúfalo na Smitha, jedným okom neustále kontrolujúc okolie. 
"Maringotky," vyhabkal namiesto odpovede, "náš domov. Všetko je v maringotkách," rozvzlykal sa. Chytila som ho za ramená a potriasla ním.
Všetko je v maringotkách.
Cecil.
Alex!
Nechala som Smitha tak a rozbehla sa.