Klaunov svet ✓

18

JULIE

So zatajeným dychom som pozorovala dvoch mladých mužov, žonglujúcich dobré štyri metre nad zemou. Stáli na dlhých kovových tyčiach, ktoré na svojich ramenách držali ďalší dvaja. Nevyzeralo to ani trochu pohodlne. Tyče mali na svojich koncoch špeciálne kožené podpery, no i tak to muselo byť pre tých, čo ich držali, nepríjemné. Všetci štyria boli zaliati potom a mne sa zdalo, že aj trochu vyčerpaní. Tyče sa chveli. Tí dole mali čo robiť, aby svojich kolegov udržali. Na tento druh napätia som nebola stavaná. Aj keď som sa pokúšala samú seba upokojiť, že sú to trénovaní profesionáli, ktorí veľmi dobre vedia, čo robia, moja myseľ mi podsúvala samé katastrofické scenáre. Stratený balans, vykĺbené rameno, jedno pošmyknutie sa, pád na niečo ostré, zlomené väzy.. preboha veď stačí, aby si jeden z nich kýchol! Hotový nezvratný osud.

"Nervičky, čo?" zaznelo mi nečakane tesne pri uchu a ja som preľaknute nadskočila. Skláňal sa ku mne klaun. Ten, ktorý mi dal ružu. A až teraz, keď nemal na hlave tú hlúpu baretku a na tvári toľko farby, spoznala som v ňom aj niekoho iného.

"Stále si mokrá," usmial sa od ucha k uchu.
"A ty stále smrdíš," poznamenala som a on si rýchlo natiahol lem trička k nosu. Zasmiala som sa, pretože to nebola pravda. Vlastne voňal celkom príjemne.
Naoko sa zamračil, keď si uvedomil, že si z neho strieľam a ukázal na kúsok lavičky vedľa mňa. Zaberala som o trochu viac priestoru, ako bolo potrebné, aby sa ku mne náhodou niekto neusadil.
"Môžem?" spýtal sa a ja som sa trochu posunula.
"Všimol som si, že si sa neprezliekla, tak som ti priniesol tričko. Je trošku väčšie a úplne obyčajné, ale suché, " podal mi ho, "ak chceš, nájdem ti nejaké miestečko, kde sa môžeš v súkromí prezliecť,"
Opatrne som si vzala tričko a rozprestrela ho v rukách.
"Je obrovské," poznamenala som. Priveľké aj na neho.
"Nie je moje," nenútene pokrčil ramenami.

"Ukradol si kvôli mne tričko?" zasmiala som sa, opäť ho skladajúc.
"Nie, nie, dostal som ho. Dlhý príbeh," uškrnul sa.
"Takže je tvoje,"
Opäť sa zasmial a rezignovane prikývol. Zaváhala som, no pocit, že sa pomaly mením na jahodu, prevládol. 
"Tak fajn, ďakujem," usmiala som sa pretiahla si tričko cez hlavu. 
"Ou," poznamenal, "teda.. nie je za čo, ale..nechceš si ho prezliecť niekde inde?"
"Je tu tma a všetci aj tak čakajú kedy niekto spadne, takže to nebude  treba," odvetila som, ťahajúc ramienka tielka. Úspešne som ho vytiahla spod trička a na dôvažok mu ním zamávala pred nosom. 
"Vidíš, nema problema," 
"Hadia žena by sa nám tu zišla," zasmial sa na mne, "Zvládneš aj zvieraciu kazajku?"
"Asi nie, prepáč," zatvárila som sa smutne a on rukou naznačil, že sa mu po líci kotúľa slza. 
Ozval sa potlesk. Štyria akrobati sa klaňali. Takže to očividne prežili.
"Tak nič, tajomná jahodová slečna, mal by som ísť. Ešte ma čaká jedna scénka, musím sa prezliecť, spraviť si makeup, natočiť vlasy a vybrať vhodné lodičky," žmurkol na mňa, vstávajúc.
"Julie," odvetila som, "Som Julie,"
Klaun sa usmial. 
"Slečna Julie," zdvorilo sa uklonil a so širokým úsmevom odišiel.