Klaunov svet ✓

15

JULIE

"Nieee," rehotala som sa, "to nemyslíš vážne."
"Naozaj," prikývol, "hovoril som, že mi nebudeš veriť."
"Ale.. hodí sa mu to," postrapatila som Hannibalovi hrivu. Prestúpila som z nohy na nohu a pozrela na Alexa.
"Skrývaš tu ešte nejakú ďalšiu armádu bylinožravcov, alebo..?" spýtala som sa. Nemala som v úmysle, aby to vyznelo, že sa niekam ponáhľam, ale istotne mal aj inú prácu pri ktorej som ho viac nechcela zdržiavať.
"Už nie," poškrabkal sa za uchom.
"Mala by som ísť, určite máš ešte kopec roboty," poznamenala som. Zamyslene pohladil Pegasa, ktorý ešte stále s nádejou čakal na ďalšie maškrty.
"Na tom niečo bude," riekol, "tak mi teda dovoľ odprevadiť ťa."
Po ceste zaviezol fúrik s vidlami. Kým som ho čakala, obzrela som sa k ohrade a na chvíľu sa ponorila do svojich myšlienok.

"Nad čím premýšľaš?" spýtal sa. Ani som si nevšimla kedy sa vrátil. Rýchlo som odtrhla zamyslený pohľad od zvierat a usmiala sa na neho.
"Nad ničím," vyhovorila som sa.
"No to určite," poznamenal a pozrel smerom, kam som sa dívala predtým.
"Ide o tie zvieratá, však? Rozmýšľala si, či im je tu dobre," ozval sa mäkko.
"Nie..to.. nechaj to tak, nie je to dobrá téma," pokúsila som sa odbočiť.
"Tiež nie som nadšený, že žijú tak, ako žijú. Málo miesta, tréningy, vystupovanie, ten večný detský krik.. ale môžem ťa ubezpečiť, že sa o ne staráme najlepšie, ako vieme. A určite ich nikto nebije, ak ti to napadlo," uistil ma.
"Ty máš psíka, však?" opäť som odbočila. Keby nebol cirkusák, určite by sme si vedeli na tú tému povedať svoje, no takto mi to prišlo hlúpe.
"Hej, Cecila," usmial sa.
"Bože, čo to máte s tými divnými menami," zasmiala som sa a on sa zatváril dotknuto.
"Dovoľ? Náhodou je pomenovaný po skvelom autorovi. Cecil Day-Lewis,hovorí ti to niečo?" Pokrútila som hlavou a on sa dramaticky chytil za srdce.
"Nepíšem na to, aby som bol pochopený; píšem, aby som pochopil," predniesol.
"Áha.. chápem, pekné," zasmiala som sa.
"Ty asi nie si moc na poéziu, čo? Ja zbožňujem literatúru všetkého druhu. Chcel som ju ísť dokonca študovať."
"Tak prečo si tu?" nadhodila som, no skôr, než mi stihol odpovedať, niekto naňho zvolal.
Obaja sme sa obzreli. Kráčala k nám tá útla akrobatka, ktorá robila promenádu koní.
"Lexi," žiarivo sa naňho usmiala a ja som trochu nesvoja prestúpila z nohy na nohu.
"Ahoj, Natt, deje sa niečo?" oslovil ju milo.
"Chalani potrebujú pomôcť v hlavnom stane, tak som šla niekoho zohnať. Teda ak nemáš inú prácu," pozrela na mňa.
"Pravdaže, hneď prídem," odvetil jej a ona mu afektovane poďakovala, pričom si obkrútila pramienok vlasov okolo prstu. Keď odchádzala, neprimerane vrtela zadkom.
"Flirtovala s tebou," vykĺzlo mi. Chcela som ho podpichnúť, no nie tak, aby to vyznelo dotknuto.
"Flirtuje s každým," poznamenal nenútene, ignorujúc môj tón. Prišli sme k bránke.
"Myslím, že sme niečo nedokončili," ozval sa, "čo tak to dobrať niekde na káve?" navrhol a otvoril mi. Prešla som okolo neho a pozrela mu do očí.
"Rada," usmiala som sa.