Klaunov svet ✓

14

ALEX

Stál som pred jednou z kaviarní a kontroloval hodinky. Bol som tu presne na čas, ako sme sa dohodli. No ona tu nebola. Upokojoval som sa tým, že ženy skrátka nemôžu chodiť presne, pretože to v ich komplikovanom svete proste takto nefunguje, no napriek tomu sa ma zmocnila mierna nervozita. Čo ak nepríde? Možno si to celé rozmyslela, veď som len obyčajný cirkusový klaun, žiadny kapitán futbalového družstva, alebo hocičo, čo ženy považujú za príťažlivé.
"Prepáč, že meškám," ozvalo sa mi trochu zadychčane od chrbta a ja som sa otočil. Tak predsa prišla
"Zdržali ma doma," dodala. Mala na sebe jednoduché šaty s malými ružičkami siahajúce tesne nad kolená.
"Wow," neodpustil som si.
"Čo je?" zasmiala sa a do líc sa jej nahrnula červeň.
"Ja len, že vyzeráš úžasne," usmial som sa, "takmer sa až hanbím, že som si nevzal kravatu,"
"Ale prestaň," hravo ma udrela do ramena, "len sa mi nechcelo ladiť dva kusy oblečenia,"
Nastavil som jej ruku ako správny gentleman a ona vystrúhala grimasu, no chytila sa ma.
"Takže, slečna, dúfam, že máte chuť na kávu, pretože ja som tú svoju dnes vynechal a čoskoro ma to zloží," zatiahol som vznešeným prízvukom a ona sa zachichotala.
"Pravdaže pane, veďte ma,"

JULIE

Usadili sme sa na najbližšej terase. Bol tak zažratý do svojej úlohy gentlemana, že mi dokonca pomohol so stoličkou.
"Čo hovoríte na dnešné dopoludnie?" spýtal sa ma stále s tým prízvukom, hľadiac do nápojového lístka. No ja som sa rozhodla zmeniť rolu.
"Slnko páli ako divé a to nie je ani jedenásť. Kým prídem domov, budem spotená ako prasa," zahlásila som sedliacky a obaja sme sa zasmiali.
Prišla k nám servírka a my sme si objednali. Kým kávu priniesla, viedli sme nenútený rozhovor o tom, čo nás dnes čaká.
"Ja musím skočiť vybaviť pár vecí ohľadom výšky," odvetila som mu a poďakovala za kávu, ktorá predo mnou práve pristála.
"Čo ideš študovať?"
"Masmediálna komunikácia," odvetila som a prv, než začal vyzvedať detaily, obrátila rozhovor na neho, "Prečo si ty nešiel na výšku? Hovoril si, že si to mal v pláne,"
Alex si odpil z kávy a začal sa hrať s obrusom.
"Dokonca som si podal prihlášku. A neuveríš, zobrali ma, lenže.." krátko sa odmlčal, pustil obrus a vystrel sa, akoby chcel začať rozprávať odznova.
"Robil som v jednej akvaristike, aby som si ušetril nejaké peniaze. Tú ale zatvorili a ja som si musel nájsť niečo nové. V tej dobe prišiel do mesta cirkus. Vyhovovalo mi to; nástup ihneď, brigáda na mesiac, peniaze na ruku, nová skúsenosť a podobne. Naozaj ma to zlákalo. A tak som nastúpil na vznešenú pozíciu 'holky pro všechno'. Pred tromi rokmi," usmial sa, aj keď jeho oči prezrádzali, že je myšlienkami inde. Chvíľu som počkala, či bude pokračovať, no zostal ticho.
"Páni, čakala som dojemný príbeh o sirote, ktorej sa ujal cirkus," poznamenala som, aby som ho vrátila do prítomnosti. Zasmial sa.
"Je to dojemný príbeh!" zvolal, "niečo na živote v zatuchnutej maringotke sa mi zapáčilo natoľko, že keď cirkus odchádzal z mesta, šiel som s ním. Zahodil som celú svoju budúcnosť len preto, aby som mohol každú noc počúvať Smithove chrápanie. Netlačia sa ti pri tej predstave slzy do očí?"
"Možno trochu," priznala som s úsmevom, "ale stále máš čas, na výšku môžeš ísť hocikedy. Nepremýšľal si nad tým?"
"Zahodiť kariéru klauna?" vyvalil na mňa oči v predstieranom zhrození, "Vlastne áno, ale som skôr ten typ, čo sa niekde zasedí a potom sa bojí zmeny. Navyše cirkusový život je jedno veľké dobrodružstvo, chýbalo by mi to. Chýbala by mi tá zvláštna rodina, ktorú tu mám."
"A čo tvoja skutočná rodina?" neubránila som sa otázke. Trochu som sa zháčila, keď som si uvedomila, ako sa vypytujem.
"Trávim s nimi každú zimu, keď má cirkus prestávku. Otec je na mňa stále trochu naštvaný, že som skončil takto. Myslím, že aj mamu som sklamal, ale tá sa aspoň tvári, že jej to nevadí," vystrúhal grimasu, "Na prvé rande sme zvolili dosť zvláštnu tému," usmial sa od ucha k uchu.
"Rande?" zopakovala som, "A ja som myslela, že je to interview, prepáč."
"To by všeličo vysvetľovalo, slečna investigatívna žurnalistka" zasmial sa a ja som sa slabo začervenala. 
Zvyšok nášho rande  sa niesol v o niečo odľahčenejšej atmosfére. Rozprával mi historky z cirkusu a príhody so zvieratami a ja som počúvala a smiala sa. Keď nadišiel čas rozlúčiť sa, pretože nás oboch volali povinnosti, krátko sme sa objali a on mi navrhol, aby som za ním zastavila hocikedy, keď budem chcieť interview dokončiť. Sľúbila som, že to bude možno skôr, ako by čakal.