Šachová dáma

Prológ

„Si si istá, že to chceš urobiť?" spýtala sa ma Tereza, moja spolubývajúca. Sadla si na moľami prežratú vŕzgavú posteľ. Mala špinavé líca, ale z jej tváre stále žiarili jasné zelené oči. Pochybovačne sa na mňa zapozerala.

„Som si istá, Tereza. Dnes alebo nikdy."

„Musíš to zvládnuť," zašepkala. „Urob to pre nás všetkých."

Zažmurkala som na ňu. „Nejakí dvaja tupci mi hádam v ceste stáť nebudú," zasmiala som sa. Potichu som si zakašľala a v prieduškách ma poriadne zabolelo. V izbe nám smrdela pleseň. Zdvihla som z postele svoj ošúchaný starý kabát. Driapal ma na pokožke. Pritiahla som si ho tesne k telu a posledný krát objala Terezu.

„Opatruj sa," zašepkala som.

„Nedaj sa zabiť, Win."

„Takú radosť im predsa nespravím," zaškerila som sa a pobrala sa k oknu. Posledný krát som sa pozrela na úbohú malú kuticu, ktorá slúžila nám dvom. Začmudený, špinavý a nedôstojný domov.

Vyskočila som z okna a dopadla som na zem. V šere stáli dve veže ako majáky. Prikradla som sa k nim popri múre. Ovanul ma večerný vetrík. Bolo neskoré leto. Pozrela som sa za roh. Adrenalín mi prúdil v krvi a studený pot stekal dole chrbtom.

Vojaci sa práve menili. Prví dvaja odišli. Mám tridsať sekúnd. V múre boli miesta, kde chýbali tehly. Práve do tých som zakliesnila nohy a celou silou sa vyšvihla hore. Zachytila som sa ďalších dier a ticho šplhala. Prehodila som sa cez plot všetkou silou, ktorú som vedela nazbierať. Dopadla som na chrbát. Bolestivo som sa zdvihla na lakte a nohy. Opatrne som sa obzrela za seba. Nikto po mne zatiaľ nešiel. Bežala som k severnému lesu. V úkryte stromov som sa dívala na miesto, kde som nechala všetkých mojich priateľov napospas osudu. Ale ja mám poslanie, ktoré musím splniť. Sľúbila som to.

Spod kabáta som si vybrala set kovových dýk. Dostala som ich od brata. Dnes sa stali mojimi jedinými priateľkami. Myslím, že veci nabrali príliš veľký spád. V hlave mi behali slová, vďaka ktorým som prežila: „Nikdy sa nevzdávaj svojmu strachu." Toto sa stalo od dnešného dňa mojim železným pravidlom. Obzrela som sa a nadýchla. Teraz alebo nikdy. Z plných síl som sa rozbehla.