Moja drahá Ester

BONUSOVÁ KAPITOLA

Na začiatok sa vám chcem neskutočne ospravedlniť za tú neuveriteľne dlhú dobu, čo som nič nepridala. Ale... naozaj ale naozaj som nemala na nič čas. Výška, robota a tak dookola.
Dúfam však, že som Vám touto bonusovou kapitolou aspoň troška vynahradila a nebudete sa na mňa hnevať.

Prajem Vám naozaj príjemné čítanie a dúfam, že sa na konci, keď dočítate aj vyjadrite k udalostiam, čo sa deju medzi bratmi, Teom, Ester a Samkom.      

Bratia

Neutíchajúci chlad prechádzajúci až do štipku mojich kostí. Chlad, ktorý zatemňuje moju myseľ. Hreje ma len jeden pocit, že môj kamarát Samko je v bezpečí. V teple. Za to nepríjemný pocit, že môj mladší braček, síce len o pár minút, je v nebezpečenstve spolu so mnou, sa mi nepáči. A čo moja staršia sestra? Čo je s ňou? Žije? Aké hrôzy musela prežiť ona?

Započul som nepríjemné búchanie kladivom o koľajnice. To znamenalo len jediné. Máme dvadsať minút na to, aby sme sa postavili z postele, obliekli sa do teplých handier, ktoré sme si napchávali novinami a vatou, keďže boli dotrhané a obhryzené od molí, a aby nám aspoň trocha stiahlo omrzliny a nemuseli nám amputovať končatiny. Smrť tu bolo na dennom poriadku, tak ako aj v Osviemčine. Jedlo tu bolo o niečo sýtejšie ale ani toho tu nebolo toľko, aby nám dalo dostatok sily na ťaženie zlata.

Postavili sme sa do piatich radov a dozorcovia nás kontrolovali, či nemáme pri sebe nič, čím by sme ich mohli ohroziť. Keď dozorca zastavil pri mne a mojom bratovi, prezrel si nás a pozrel do papierov, rozbúchali mi srdce.

„Alex a Tobias Hofman?" spýtal sa s ruským prízvukom dozorca. Tobias sa ku mne ihneď pritúlil a počul som, ako sa mu dych zrýchlil. Ja som nebol na tom o nič lepšie. Srdce som mal takmer v krku.

„Da!" odpovedal som pevne.

„Pôjdete s nami. Vy ostatní okamžite do práce!" skríkol dozorca až nami myklo. Sklonil som hlavu. Čo sme spravili, keď nás dozorca odvádza. Boli sme poslušní, nič sme nekradli ani sme nikdy neodporovali dozorcom. Vedú nás na smrť?

S bratom Tobiasom sme sa šuchtali za dozorcom do dreveného baraku, v ktorom príjemne hrial oheň v kozube. Moje zmrznuté telo sa pomaly uvoľňovalo. Vošli sme do kancelárie, v ktorej stál nejaký vysoký muž v sovietskej uniforme.

„Máte šťastie chlapci. Generál Teo Plavický vás vykúpil a následne vás deportuje naspäť na Slovensko."

Viac som už nedokázal vnímať. Nejakým zázrakom, netuším akým, sa dostaneme späť do našej vlasti. Usmialo sa konečne na nás štastie a BOH nám dožičil ďalšiu šancu na život. Budem vo svojej vlasti, nájdem Ester a budeme žiť ako rodina.

Ja aj brat sme si sadli do auta, na zadné sedadlá a Teo nás niekde viezol. Počkať!!!!

„Moje sestra si začala s SAS?"" spýtal som sa znepokojene. Tak sme volali socákov - socialistickí anjeli smrti. Dúfam, že mi to ten vodič nepotvrdí. Moment! Teo, je ten Teo, ktorý oklamal, zneužil a ponížil moju sestru?!

„Nie!"  To určite nemyslel vážne. Ako inak by nás vykúpil zo zajatia.

„Vaša sestra spravila niečo omnoho horšie." Povedal ten zvrhlík. Čo mohla spraviť omnoho horšie ako to, že by sa spolčila s ľuďmi, ktorý nám tu držali v zajatí. Rusko bolo bolo tak hrozné ako nacisti. Proti našej vôli nás držali v zajatí  na Sibíri, bez dostatku jedla, v chlade. A zaobchádzali s nami ako s odpadom.

"Vaša sestra si začala s nacistom." dokončil uštipačne a nazlostene Teo. Keď vyriekol tie slová, celým telom mi prešiel chlad a takmer sa mi zatmelo pred očami. Nebyť toho, že sedím v aute, určite by som klesol k zemi.

"Tomu neverím. Klamete!" odporoval mu môj brat. Neveril som, teda nechcel som veriť tomu bastardovi pred nami.

"Nemusíte. Ale Samuelovi uveríte." povedal mrazivo chladným hlasom.
Zalapal som po dychu. Samuel?

"Je tu? Ako to? Je v poriadku?"

"Hej. Sme ubytovaní v jednom z domov. Potrebujeme sa vyspať pred cestou. Všetko vám porozprávame tam." odpovedal. Jeho chladný a tvrdý postoj ma usvedčili v tom, že sa už nemáme na nič pýtať a vydržať.

Asi o takých desať minút sme vystupovali z auta a mierili do drevenej chatrči. Ako prvé, keď som vstúpil, pocítil som neuveriteľné horko, ktoré vychádzalo z kozuba. Bola to príjemná zmena oproti iným mesiacom, čo sme žili v chlade.

Na kresle vedľa kozuba sedel Samo. Ihneď sme sa k nemu rozbehli a objali sa. Bol som tak rad, že je v poriadku a že sa konečne vidíme, že som sa neubránil slzám.

"Ďakujeme, že si tu. Že si po nás prišiel. Ale ako si sa dal dokopy s ním?" spýtal som sa Samka a ukázal na Tea. Samko zdvihol pohľad k Teovi a hladeli na seba akoby sa telepaticky rozprávali.

"Posaďte sa. Bude to na dlhšie chlapci."

Spravili sme, čo chcel a sadli si oproti nemu, zatiaľ čo Teo si nalieval do pohára  nejaký alkohol.

"Hneď ako som ušiel, tak som sa rozhodol vyhľadať vašu sestru. Trvalo mi to niekoľko týždňov a keď som dorazil do vašej dedinky, chvíľu som vašu sestru sledoval.
Vedela, že ju niekto prenasleduje ale nechala to tak. A potom ma Teo zastavil a spýtal sa, čo chcem od Ester. Všetko som mu povedal a on ma nechal. A tak som nasledujúci deň sa s ňou stretol.
Bola naozaj skvelá. Ani ma nepoznala a zavolala si cudzieho chlapca do domu, dala mu najesť, napiť a pokojne čakala kým začnem. Dopriala mi čas. Bol som za to vďačný. Lenže niečo ma na vašej sestre udivovalo. V náručí jej hovelo dieťa. Od vás som vedel, že žiadne nemá ale nechal som to tak. Bola to jej vec." zastavil sa a pozrel na naše zamračené tváre. Ester má dieťa? Ako to? Má nejakého muža?

"Nie. Ak teraz myslite na to, či tam bol s ňou otec dieťaťa, tak odpoveď je, nie." odmlčal sa a tentoraz sa on zamračil.

"Vyrozprával som jej všetko a keď som povedal, že žijete, ihneď chcela ísť po vás a zachrániť vás. Ale jednak, nemala na to práva ani postavenie tak vyhľadala Tea a poprosila ho o pomoc. Súhlasil. A tak sme chceli ísť všetci traja na cestu ale potom som sa dozvedel niečo, čo zmenilo celú situáciu a pohľad na Ester. Zistil som, že paktovala s Nemcom, nacistom a veliteľom tábora Majdanek a Osvienčim." povedal pomedzi zuby a ja som zalapal po dychu. Myslel som si, že Teo mi klame ale mýlil som sa.

"To dieťa je jeho. Toho nemeckého bastarda. Keď som sa to dozvedel, povedal som jej, že nechcem, aby išla s nami. Že vám všetko poviem a nechám vás rozhodnúť sa, či sa s ňou budete chcieť vôbec vidieť."

Ako to mohla? Ako mohla naša sestra, ktorá zažila rovnaké hrôzy ako mi, ako videla nášho otca a matku zabiť nacistami, ako sa mohla dať dokopy s niekym z nich! Ako si dovolila nás zradiť!

"Ja. To čo spravila naša sestra je neodpustiteľné ale chcem od nej počuť dôvod, prečo?!" povedal som zničeným hlasom pozorujúc môjho brata, ktorý plakal. V tom sa ozval rozzúrený Teo, ktorý mi jeho slovami zabodol novú dýku do srdca a ja som myslel, že v tom momente som už mŕtvy.

"Lebo toho hlúpeho nacistu miluje!"