Moja drahá Ester

Moja drahá Ester - Časť 22 (Pohľad Ester)

Ahojte. Po neuveriteľne dlhej dobe pridávam kapitolu a sľubujem, že kapitoly budem pridávať raz za týždeň. Každú nedeľu. A sľubujem, že tento príbeh dotiahnem do konca. Budem rada za akýkoľvek názor, postreh a vyjadrenie k príbehu a tejto kapitole. :) Užite si čítanie.

.....................................................................................................................

O 1 mesiac neskôr

Prešla príliš dlhá doba odkedy sa Samko s Teom vydali na záchrannú cestu mojich bratov do ruských nebezpečných, chladných guľagov. Začínala som sa báť. Mohli sa odohrať 3 veci, ktoré by mi spôsobili nesmiernu bolesť.

Po prvé. Sú mŕtvi.
Po druhé. Odmietajú sa so mnou vidieť.
Po tretie. Nechcú ich prepustiť z ruského zajatia.

Ktorá možnosť by bola pre mňa tá najlepšia, najmenej bolestivá? Ako si môžem vybrať medzi nekonečnou nenávisťou a smrťou?
Hoci... možno by som dokázala žiť s pocitom, že ma nenávidia lebo by som aspoň vedela, že žijú.

Nemohla som však už viac čakať. Prešlo 6 mesiacov a ja som mala povolenú návštevu v Norimbergu. Konečne som mohla vidieť Franza a ukázať mu naše dieťa. Neuveriteľne som sa tešila a Timm taktiež. Občas aj niečo zašušlal o ockovi, ktorého ešte nevidel.

Nasledujúci deň, zavčasu rana som sedela vo vlaku s Timmom na rukách, ktorý pokojne spal. Mali sme pred sebou dlhu cestu ale ja som sa už nesmierne tešila.

Krátko pred ôsmou večer sme sa ubytovali v lacnom hoteli a netrpezlivo čakali kedy nastane ráno.

***

Rozprávali sme sa necelé dve hodiny ale pre mňa to bolo príliš krátke. Doba s ním ubehla akoby mávnutím prútika. Bolo ťažké odtrhnúť sa z jeho milujúceho a teplého náručia, ktoré mi tak chýbalo.

Zasypávala som jeho tvár nežnými bozkami, perami som prechádzala po jeho spánkoch, viečkach, putovala som nižšie až sa moje pery dotkli tých jeho mäkkých a neodolateľných. Okrem mojich bozkov jeho tvár bola posiata mojimi slzami, ktoré mi bez prestávky stekali po tvári.

Keď k nám podišiel dozorca, vedeli sme, že naše stretnutie je na konci. Franz pohladil Timma po vláskoch a následne ho pobozkal na čelo. Timm sa rozradostil a miestnosťou sa niesol jeho šťastný, detský smiech nášho anjelika. Franz sa na neho milujúco usmial.

"Si taký krásny ako tvoja maminka. Ľúbim ťa." povedal nežne Franz. Timm zareagoval na jeho hlas zatlieskaním rúčok a následne sa dotkol Franzovej tváre.

"Ta-ta." zamumlal Timm a obaja sme sa radostne usmiali.

Potom sa Franz otočil na mňa, vzal moju tvár do jeho dlaní a hlboko sa zadíval do mojich očí.

"Esther. Láska môjho života, dar zoslaný z nebies. Ani si nevieš predstaviť, čo pre mňa znamenáš. Si môj vesmír, môj život, kyslík, ktorý dýcham. Si všetko, čo potrebujem k môjmu bytiu. Dala si mi šťastie, lásku a teraz si mi dala nový život, ktorý vznikol len z nás. Dala si mi syna, rodinu, ktorú som nikdy nemal. Milujem ťa z celého môjho srdca, Ester."

Počas jeho krásneho vyznania som ho počúvala so zatajeným dychom, slzy mi tiekli po tvári a mala som pocit, že každú chvíľu mi unikne vzlyk z úst. Ako vydržím znova dlhé odlúčenie?! Prečo už konečne nemôžem mať šťastie po toľkom utrpení?! Prečo nemôže odísť so mnou domov a vychovávať nášho syna?! Prečo?! Prečo?! Prečo?!

Odpoveď som samozrejme vedela.

"Franz. Ja... nemám slov. Vieš, že pre mňa znamenáš všetko. Milujem ťa a vždy to tak bude. Budem za náš vzťah bojovať do posledného dychu. Si moje svetlo, ktoré ožaruje tmu, do ktorej občas kráčam. Si môj prístav, moja nádej, môj maják, ktorý mi ukazuje správnu cestu. Opatruj sa, ľúbim ťa Franz a čoskoro sa opäť vidíme." Naposledy sme sa objali a v náručí s Timmom som kráčala z väznice zanechávajúc tam srdce i dušu.

Keď sme prišli na ubytovanie, nakŕmila som a uspala Timma a potom som ľahla do postele aj ja spomínala na stretnutie s Franzom. Za tie dve hodiny som mu vysvetlila celú moju situáciu s mojimi bratmi. I to ako to vyzerá v našom meste, ako sa pomaly všetci zotavujeme ale rany na našich poznačených dušiach sú stále hlboko zakotvené a nikdy nezmiznú. Taktiež som zistila, že by Franza mohli prepustiť skôr za dobré správanie. Rozprávali sme sa aj o tom, čo bude po tom. Kam pôjdeme, kde budeme bývať s našim synom a s mojimi bratmi. Franz mi povedal, že má sídlo v obci Schwangau, ktoré leží v Bavorsku. Rozprával mi, že okolo sú hory a lesy. Vravel, že tam by sme konečne mohli nájsť pokoj a šťastie. Budem mu veriť a dúfať, že čoskoro tam budeme žiť ako rodina.