My Alpha

2.- Danger

"Luna? Už si doma?" Cole na mňa zakričí až z horného poschodia.
"Áno Cole, som."  odpoviem mierne unavená a pripravená zaľahnúť do mojej pohodlnej postele.
"Otec ťa dal zavolať do kancelárie, hneď!" povie Cole už s trochou nervozitou v hlase. Asi sa pýtate, prečo ho tak dobre poznám? Keď máte dvojča, cítite isté prepojenie. Také ja cítim s Coleom. Viem,kedy sa cíti zle a zas kedy je naopak šťastný. Niekedy je to výhoda a niekedy zas nevýhoda.
"Idem sa len prezliecť. O chvíľu som u neho v kancelárii." odpoviem už mierne podráždene a zavriem dvere do mojej izby. Vleziem do sprchy sa len osviežiť a už som vonku a vyberám si oblečenie, ktoré si oblečiem. Nakoniec zvolím obtiahnuté legíny, šedé tričko s krátkym rukávom a na vrch si dám moju obľúbenú bielu mikinu na zips.

Prečo mi na chvíľu nemôžu dať všetci pokoj!
Lebo si dcéra Alfy, ktorý ťa potrebuje hneď v kancelárii.
Ozve sa môj vlk, ktorý ma už poháňa dolu do kancelárie.
Dobre, dobre, veď už idem. Poviem si pre seba a už stojím pred veľkými tmavými dverami do otcovej kancelárie.

"Ďalej." povie otec s kľudným hlasom, keď zacíti moju vôňu. Už veľakrát som sa ho pýtala, ako voniam. Zistila som, že voniam po čerstých čučoriedkach.
"Ahoj, tati." Usmejem sa trochu unavene a hneď príde na to, že som si bola pobehať v lese.
"Luna, koľkokrát som ti hovoril, že teraz je to pre nás vonku nebezpečné!" mierne zvýši hlas, no vie, že sa ho veľmi nebojím.
" Tati, viem si na seba dať pozor."
"Zajtra máš už 20 rokov a dokým ťa nenájde podľa znamienka tvoja spriaznená duša, navrhujem, aby si nevychádzala z domu." Moje znamienko je v tvare žiarivého Slnka a to znamená, že také znamienko má na ramene aj moja spriaznená duša.
"To mi nemôžeš spraviť. Veď vieš, že môj vlk sa potrebuje každý deň prevetrať na čerstvom vzduchu!" zvyšujem hlas, lebo viem, že už otec neustúpi.
"Luna povedal som niečo a to platí!" otáča sa mi chrbtom a už viem, že tým ukončuje náš rozhovor.

Nahnevaná rýchlo odídem do svojej izby a zatvorím sa v nej. Som unavená po mojej rannej prechádzke lesom a usúdim, že je čas, aby som si na chvíľu pospala. Vtom niekto zaklope na dvere a ani nečaká, že poviem "ďalej" už sedí na mojej posteli. Samozrejme je to Cole.
"Čo je Cole?" unavene sa spýtam.
"Počul som, že ste sa s otcom moc nepohodli, tak som ťa len prišiel skontrolovať či si v poriadku." nahodí ten jeho krásny úsmev, pod ktorým by sa každé dievča roztopilo. Tá, čo bude jeho spriaznenou dušou môžem povedať, že bude šťastným dievčaťom.
"Som v poriadku, len otec mi zakázal vychádzať von z domu. Vraj to vonku pre mňa nie je bezpečné."
Cole len začne premýšlať a potom si ľahne na moju posteľ. Ľahnem si k nemu a už len cítim ako mi viečka postupne padájú. Zatváram oči a postupne sa ponorím do hlbokého spánku.

Tak, ďalšia časť je vonku! Čo na ňu hovoríte? Páči sa Vám? Ak sa vám niečo nepáči, kľudne mi napíšte!
- Vaša Tatiana:)