My Alpha

16.- Visitors

Celá natešená som si obliekla krásne šaty z tmavozelenej látky nad kolená a dala si k nim béžové lesklé lodičky. Trochu som si upravila svoje rovné skorobiele vlasy a dala si na oči maskaru. Za dverami som už počula hluk. Otvorila som dvere a videla som služobníctvo ako upratuje. Milo som sa im pozdravila a smerovala som do kuchyne.

Ema tam už spokojne jedla omeletu a čítala si časopis o móde. Keby ju mám stručne charakterizovať, spomenula by som, že je úplne ponorená do módy. Celá ona.

Zasmiala som sa sama pre seba a to už Ema so svojím skvelým sluchom vyskočila zo stoličky a objala ma.

"Vidím, že máš dobrú náladu," zasmiala som sa.

"To naozaj mám. Konečne dnes spoznám tvoju rodinu, Lu," úprimne sa na mňa usmiala.

"A Jess," dopovedala som za ňu. Odkedy som tu, veľa som jej o nej povedala. Aspoň týmto spôsobom sa s ňou cítim ešte prepojená.

"Aj Jess," zopakovala.

"Dobré ráno, slečny," do kuchyne ako tornádo došiel Nate. Tiež v skvelej nálade. Ani nechcem vedieť prečo.

"Niekto sa tu dobre vyspal, alebo skôr nevyspal?" položila som otázku. Celá tvár mu zamrzla a nevedel zo seba dostať ani slovko. S Emou sme totálne vybuchli do smiechu.

"Čo je to tu za smiech?" povedal mne už tak známy hlas.

"Ani nechceš vedieť, Liam," povedala som a s Emou sme sa opäť ako na povel začali smiať.

"Tak to radšej nechcem," pridal sa so smiechom k nám a iba Nate sa na nás pozeral, akoby mu uleteli všetky včely.

"Ale, Nate, hádam sme ti takto ráno hneď nepokazili náladu," vyčarila som svoj najkrajší úsmev.

"Idem sa najesť niekam, kde sa na mne nebudú všetci smiať!" zobral si akože oduto raňajky a odišiel. Všetci prítomní sme ale vedeli, že urazený nie je. Je to herec, to sa mu musí uznať.

"Luna, o chvíľu sú tu tvoji rodičia. Tvoj otec mi do telefónu spomínal, že chce s tebou niečo prebrať. Znelo to vcelku vážne," Liam sa na mňa pozrel a videla som, že ho zaujíma, čo so mnou chce prebrať. Asi mu otec nepovedal, o čo ide.

"Liam?"

"Áno?" usmial sa na mňa.

"Ja len, všimol si si, že každý máme na ramenách iné znamenie?" opýtala som sa a jeho úsmev zmizol z tváre. Vie niečo, o čom ja neviem?

"Budeme to riešiť, keď tvoji rodičia odídu. Plánujú tu zostať aj na noc. Idem sa nachystať. Dobrú chuť," a odišiel.

"Lu?" aj som zabudla, že tu bola Ema s nami.

"Hm?"

"Myslíš, že je to niečo vážne? Myslím tie znamenia.."

"Uvidíme," zniem vyrovnane ale v skutočnosti už vo mne vládne zlý pocit, odkedy viem, že sú odlišné. Ale ako povedal Liam, vyriešime to neskôr.

***

Cŕŕŕn.

"Idem otvoriť!" zakričala som, aby ma všetci počuli. Už prišli rodičia.

"Luna! Tak dlho sme ťa nevideli!" vrhli sa na mňa.

"Mami, bol to len týždeň," zasmiala som sa. Aj mne chýbali.

"Kde mám svoju najobľúbenejšiu sestričku?" Cole ma zobral do medvedieho objatia.

"Cole, ja som tvoja jediná sestra," opäť som sa zasmiala.

"Vitajte u nás," povedal hrubým hlasom Liam.

"Takí sme šťastní, že sme mohli prísť!" Hlas Jess mi pripomína všetky tie chvíle, ktoré sme doma spolu trávili. Vrhne sa na mňa a obom nam vyhŕknu slzy. Viem, je to len týždeň, ale my sme boli zvyknuté sa vidieť každý jeden deň. A to, že si raz za čas zatelefonujeme nám nevynahradí ten čas strávený od seba.

"Jess," pozriem sa na ňu. Stále má ten istý úsmev na tvári, "tak rada ťa vidím!" ešte raz ju objímem.

"Poďte ďalej," usmeje sa Liam na všetkých a vedie ich do obývačky.

"Máte to tu krásne," Jess je týmto prostredím nadšená. Aj ja som bola, keď som sem prišla prvýkrát.

"Luna, s Coleom sme chceli s tebou niečo prebrať. Môžeš na chvíľu?" prehovorí otec a dvíha sa na odchod.

Odišli sme do Liamovej pracovne. Cole sa tvári vážne, tak som zvedavá, čo potrebujú so mnou riešiť.

"Rozhodol som sa prenechať pozíciu Alfy Coleovi," prehovorí pomaly otec. Toto som naozaj nečakala. Otec nie je taký starý, aby sa vzdal tohto miesta, " a želám si, aby si na nejaký čas prišla domov mu pomôcť s vedením svorky," dopovie myšlienku a ja zostávam nehybne stáť na mieste. Môžem si to dovoliť? Môžem tu Liama nechať samého?

"Oci, ja neviem, či tu môžem nechať Liama bezo mňa. Neviem, či mi to dovolí-"

"Oficiálne patríš ešte pod našu svorku, Lu," skočí mi do reči Cole. Má pravdu, patrím. Tým, že som sa ešte nestala oficiálnou Lunou tejto svorky. Ale už ňou čoskoro budem a mojou povinnosťou je zostať pri Liamovi.

"Ak presvedčíte Liama, pôjdem. Ale ak nie, nemáme na výber,"poviem svoje konečné rozhodnutie a opúšťam pracovňu. Keď už som pri dverách, zastaví ma ešte hlas otca.

"Luna, je na tebe, aby si ho presvedčila. Teba vypočuje."

"Skúsiť to môžem, ale nič nesľubujem," poviem nakoniec.

Ahojte!:) ako som už spomínala, mala som zdravotné problémy a zdravie je pre mňa prvoradé. Ale už som späť a budem pridávať častejšie. Som rada, že ste aj napriek dlhej pauze zostali verné môjmu príbehu a čítali ste ho! Teraz idem ešte na týždeň do zahraničia, ale potom sa už budem snažiť pridávať raz-dvakrát týždenne. Páčila sa vám časť? Čo si myslíte, ako zareaguje Liam? Kľudne svoje myšlienky a dojmy z príbehu píšte do komentárov. Pekný zvyšok víkendu!

                                                                           - T