My Alpha

5.- Fragrance

Prebúdzam sa v mojej posteli. Počkať, v mojej posteli? Veď som zaspala na zemi!

Preniesol ťa na posteľ Cole.

To sa dalo čakať. Vyjdem z postele, spravím rannú hygienu, oblečiem si tepláky s tričkom a idem do kuchyne. Ako idem po schodoch, počujem ako sa mama s otcom rozprávajú v kuchyni.

"Dobré ráno." Nahodím falošný úsmev a otvorím chladničku.
"Aj tebe dobré ráno, zlatko. Ako si sa vyspala?" Opýta sa milo mama a keď sa na ňu otočím, vidím, že plakala.
"Mami, ty si plakala?" Sadnem si k nej a obíjmem ju. Silno mi objatie opätuje, akoby sme sa obíjmali poslednýkrát. Až vtedy si spomeniem na včerajší deň. Preto plače. Otec jej asi povedal, že Svorka Chladného Vetra si prišla asi pre mňa. Začnú sa slzy do očí tisknúť aj mne.
"Mami, budem v poriadku. Neboj!" Po týchto slovách sa asi mama trochu ukludnila a začala jesť svoje raňajky. Spravila som to isté.

"Čo keby sme išli dnes všetci štyria na prechádzku po lese a nazbierali si ovocie?"
"Tati, to je skvelý nápad!" Usmejem sa naňho a úsmev mi opätuje.
"Idem to povedať Coleovi!" Rozbehnem sa poschodoch a rýchlo Coleovi vojdem do izby.
"Cole, nachystaj sa, ideme všetci štyria do lesa!" Poviem šťastne a Coleovi sa vytvorí široký úsmev na tvári.
"Počkáme ťa dole." Poviem mu a idem si do izby zobrať mikinu a náramok. Ten, ktorý som dostala od rodičov.

V LESE
Všetci štyria sme sa premenili na vlkov, pretože keď sme vo vlčej forme, máme lepšie zmysly ako v ľudskej podobe. Cole ma krásneho orieškového vlka, mama bledošedého a otec veľkého tmavohnedého. Rozbehneme sa hlbšie do lesa, lebo tam väčšinov býva najviac ovocia a je tam aj potôčik, takže sa tam vieme kedykoľvek napiť.

Zacítim jablkovú vôňu. Rozbehnem sa na ten smer, kde tú vôňu najviac cítim. Rodičia s Coleom na mňa zavrčali, aby som sa vrátila. No ja nemôžem. Jednoducho, ja tú vôňu musím následovať. Je to ako droga. Všetci sa teda rozbehli za mnou a sú mi v pätách. Asi pochopili, že sa nevzdám a budem následovať tú vôňu, až kým nenájdem, kde sa stráca.

Môj vlk si tento beh veľmi užíva. Poddám sa mu úplne a zavedie ma do akéhosi kopca. Vyjdem na vrch tohto kopca a tam už sa tá vôňa úplne stratila. Ja som tú nádhernu jablkovú vôňu už niekde cítila...
Vtom si spomenie na vôňu zo včerajšieho stretnutia. Ten Liam voňal po jablkách! Presne ako keď som cítila teraz tu vôňu. Bol to on. On bol ten, ktorého som teraz cítila.

"Prečo sme sem prišli?" Spýtal sa otec.
"Potrebovala som nájsť miesto, odkiaľ táto vôňa prišla. Zozačiatku som nevedela, koho mi to pripomína, no teraz som si spomenula, je to Liam zo včerajšieho stretnutia! On vonia po jablkách, ktoré tu teraz cítim!" Vysvetlím to všetkým, ktorí sa mňa nechápavo pozerajú.
"Ty si cítila vôňu a nie pach?" Pozrie sa na mňa zarazene mama.
"Áno. Vy ste tú jablkovú vôňu necítili?" Pozriem sa tentokrát ja nechápavo.
"Spriaznené duše medzi sebou necítia pach, ale vôňu. My sme cítili iba pach niekoho cudzieho. Lenže ak si ty cítila jeho vôňu, tak to znamená...že on je naozaj tvoja spriaznená duša." Povie otec so sklonenou hlavou.

Chvíľu mi trvá, kým si uvedomím, čo práve otec povedal. Keď už to pochopím, začne sa mi točiť hlava a už len pred sebou vidím tmu.