My Alpha

10.- New home

Ahojte! Prepáčte, že som dlhšiu dobu nepridala novú časť, ale akosi mám toho teraz veľa. Ďalšie časti sa budem snažiť pridávať častejšie. Pekné čítanie.
-T

"Kde je moja izba?" spýtam sa.

"Myslíš naša izba." pozrie sa na mňa s úškrnom na tvári.

"Nie, ja som..."
"Pôjdeš hore po schodoch, potom doprava a naša izba je tretia na ľavej strane. Kúpeľňa je v izbe." skočil mi do reči, usmial sa a služobníctvo nám začalo vynášať do izby batožinu. On mi naozaj skočil do reči? Vrhla som na neho škaredý pohľad, ale nechcela som na neho byť od začiatku nahnevaná, tak som sa zhlboka nadýchla a vykročila som hore po schodoch.

Otvorila som dvere do jeho, teda už našej izby a bola som milo prekvapená. Jedna stena bola presklená a ostatné boli namaľované nahnedo. Nábytok bol zladený dobiela. Vyzeralo to naozaj skvelo. V strede izby bola veľká posteľ. Vidím to tak, že Liam bude dnes isto spať na zemi.

Kúpeľňa bola bielo-hnedá s dreveným obkladom. Liam má naozaj dobrý vkus. To sa musí uznať.

Začalo mi škvŕkať v bruchu, tak som vyšla z izby a rozhodla som sa nájsť kuchyňu. Tento dom je naozaj obrovský a po pár chodbách som sa už stratila. Prechádzala som sa po dome, keď som tu stretla staršiu pani. Mala tmavé vlasy a na ústach mala úprimný úsmev. Vyzerala veľmi milo. Bolo vidieť, že to tu má rada. 

"Zlatko, stratili ste sa? Hľadáte niečo alebo skôr niekoho?" spýtala sa ma milo.

"Stratila som sa. Hľadám kuchyňu, ale ani neviem, ktorým smerom mám ísť. Je to tu naozaj veľké. Už teraz neviem, kde je moja izba, a to som z nej iba teraz vyšla." obidve sme sa naraz začali smiať. S touto pani si tu budem rozumieť. Aspoň s niekým.

"Som Abby, upratovačka a kuchárka v jednom." žmurkla na mňa.

"Som Luna, dievča, ktoré sa sem iba dnes nasťahovalo, tak trochu nedobrovoľne." usmiala som sa, ale v skutočnosti mi už teraz chýbal môj skutočný domov.

"Ach, áno. Nate mi to dnes spomínal. Takže vy ste dievča, ktoré bude Lunou tejto svorky? Teší ma." odpovedala Abby. (Luna je spriaznená duša Alfy a v tomto prípade je to aj meno hlavnej postavy:D)

Všimla som si, že Abby o Liamovi a Nateovi hovorí tak, ako by ich poznala roky. Všetci by mali Alfe svorky vykať, ale Abby im tykala.

"Och, asi ste si všimli, že Liamovi a Nateovi nevykám," zasmiala sa, " ja som ich tak trochu aj vychovávala, keďže ich rodičia sa museli starať o svorku. A keď Liamovi rodičia zomreli pred rokmi pri tej autohavárii... Boli to dobrí rodičia aj výborne riadili túto svorku," na chvíľu stíchla,"O tomto by som ti asi ja nemala hovoriť."

"To som nevedela. Je mi to ľúto." mali to ťažké...

"Nikto to nečakal, ale stalo sa. Preto je Liam od takého mladého veku vodcom. Miloval svojich rodičov. Keď zomreli, tak sa musel starať o súrodencov a zároveň byť Alfom. Asi aj preto je chvíľkami taký chladný..." na chvíľu sa zamyslela. Toto ticho prerušilo moje hladné brucho ďalším zaškvŕkaním.

"No, ale dosť o ňom. Ak chcete, zavediem Vás do kuchyne." usmiala sa a čakal na moju odpoveď.

"Budem Vám veľmi vďačná. A nevykajte mi prosím. Som Luna." usmiala som sa a podala som jej moju moju ruku.

"Abby." podala mi ruku a zatriasli sme nimi.

Chodili sme cez dlhé chodby, väčšinou presklené, kým sme nevošli do krásnej priestrannej obývačky. Obrovské okná tvorili veľkú časť stien a bol z nich naozaj dychvyrážajúci výhľad na hory a lesy. Veľký krb v izbe bol dokonalý. Sedačka, stôl a zvyšný nábytok bol drevený. Páčilo sa mi to.