My Alpha

11.-Shopping

"Luna, si už hotová? Mali by sme už vyraziť!"

"Hneď som dole!" kričala som na Emu, ktorá už nervózne stála pred dverami.

Zišla som po schodoch smerom k nej. Na sebe som mala hnedú sukňu s čiernym tričkom. Ema mi prikázala, že si to mám obliecť. Nenamietala som, lebo aj tak by vyhrala Ema.

"Môžeme ísť," usmiala som sa na ňu. Mala na sebe tú istú sukňu ako ja, ale tričko mala pásikavé.

"Takže dnes budeme dvojíčky," usmiala som sa. Žmurkla na mňa.

"A Em, šoférujem," vytrhla som jej kľúče od auta z ruky a rozbehla sa smerom k čiernemu veľkému autu.

"Hej, toto nie je fér. Je to moje auto." kričala po mne.

"Ak si dobre spomínam, je Liamove," zasmiala som sa a Ema mi už k tomu nemala čo povedať. Sadla si na miesto spolujazdca a čakala kým nastúpim aj ja. Vyrazili sme.

***

"Poďme do tohto obchodu. Vidím vo výklade pekné šaty. Vyskúšaš si ich," rozbehla sa do obchodu.
'Ona má teda veľa energie.' Zasmiala som sa sama pre seba a rozbehla som sa za ňou.

Po dlhšom prezeraní obchodu mi Ema ukázala jedny prekrásne dlhé šaty. Boli na ramienka a vrch bol trblietavý. Jednoducho, boli naozaj nádherné.

"Luna, tieto sú ako šité na teba. Rýchlo choď do kabínky!" podala mi tie najkrajšie šaty aké som kedy videla a vošla som do kabínky.

Chvíľu som sa na seba pozerala v zrkadle a potom som sa vyšla ukázať Eme. Pri nej stála aj predavačka. Keď som sa im ukázala obidve sa na mňa pozerali s údivom.

"Vyzeráš nádherne... Berieme ich!" povedala Ema predavačke.

Tá sa tiež na mňa pozerala s iskričkami v očiach.

Chvíľu som sa ešte prechádzala pred zrkadlom a išla som sa prezliecť. Ema zatiaľ platila nejakou kreditkou.

Zrazu mi začala vibrovať kabelka, tak som z nej vytiahla telefón, kde mi už na obrazovke svietilo meno: LIAM

"Áno Liam?" spýtala som sa ho trošku s obavami v hlase. Čo odo mňa chce? Táto otázka mi vŕtala v hlave.

"Luna, vy máte moju kreditku?" spýtal sa.

"No, ja žiadnu nemám... Ema tu platí," poslednú vetu som povedala potichu.

"Tým sa všetko vysvetľuje," nachvíľu zavládlo ticho, "tak si tie nákupy užite," povedal.

"Tým si môžeš byť istý," obidvaja sme sa zasmiali a zložila som.

Ach, tá Ema. Mohlo mi to napadnúť. Opäť som sa zasmiala.

"Ema, akurát mi volal Liam. Akosi si mi zabudla spomenúť, že si so sebou zobrala JEHO kreditku," pozerala som sa jej priamo do očí. Uhýbala mi pohľadom.

"Toto je jeho kreditka? Asi som si ju splietla s tou mojou..." zasmiala som sa. Bola nervózna.

"Povedal, že si máme užiť nákupy."

Ako som tú vetu dopovedala, uľavilo sa jej.

"Tak to ideme do ďalších obchodov," povedala a zobrali sme tašku so šatami so sebou.

"Musíme k tým šatom kúpiť ešte lodičky, silonky a nejakú listovú kabelku a pôjdeme spolu na manikúru," vyhlásila a ja som ju len nasledovala a pozorne počúvala.

Kúpili sme k šatom šedé lesklé lodičky, béžovú menšiu kabelku a nechty mám tiež šedé, aby to k sebe ladilo.

"Em, ty budeš mať aké šaty?" spýtala som sa jej. Dnes sme sa venovali viac-menej mne a trochu som sa začala cítiť previnilo.

"Moje už visia na vešiaku v skrini," povedala a milo sa na mňa usmiala.

"Som sa zľakla, že nemáš ešte žiadne vybraté," vydýchla som si.

Zasmiala sa.

"Máme všetko?" spýtala som sa jej.

"Myslím, že máme."

AHOJTEEE!!! Prepáčte, že časť je trochu kratšia, ale chcela som ju oddeliť od tej nasledujúcej... To už bude ples:) Viac Vám neprezradím:))

-T