My Alpha

12.- Stubbornness

S Emou sme prišli domov. Obidve sme boli spokojné s nákupmi a musím priznať, že som sa už aj začala na zajtrajší ples tešiť.

"Ahojte!" pozdravil nás Nate. Aj keď som s ním zatiaľ veľa času netrávila, príde mi veľmi sympatický.

"Ahoj Nate!" objali sa.

Akosi vo mne zavládla prázdnota. Chýba mi Cole. Nebývali sme od seba oddelení na dlhšiu dobu. Bola som zvyknutá, že sme boli často spolu. Vôbec o ňom a o rodičoch nič neviem...

"Luna? Si v pohode?" spýtal sa ma Nate.

"Hm... Áno, som. Pôjdem na chvíľu asi do izby. Ďakujem Ema za super nákupy," nasilu som sa usmiala, aby nespoznali, že so mnou niečo je.

Kráčala som do mojej izby. Otvorila som dvere a začala si nákupné tašky pokladať na zem. Zabudla som, že mám izbu s Liamom. Vyšiel z kúpeľne iba v uteráku. Chvíľu som na neho zazerala. BOŽE MÔJ. Má neskutočne úžasnú vyšportovanú hruď! Až neskôr som si uvedomila, že naňho zazerám. Ach, taký trapas!

"Prepáč, j-ja som zabudla, že tu budeš," trochu som sa zakoktala. Super! Vyzerám teraz ako totálny magor.

Začal sa smiať. Čo mu príde také vtipné? Hádam sa nečervenám!

"Si taká zlatá, keď sa červenáš," prišiel ku mne až som cítila jeho teplý dych na mojom krku. Chytil ma za pás a zapozeral sa mi do očí. Spravila som to isté. Ani jeden sme nechceli tento moment zničiť. Jeho silné ruky ma stále držali. Cítila som sa bezpečne. Viem, že pri ňom sa mi nič nestane. Srdce mi silno bilo, dokonca som mala aj taký divný pocit v bruchu.

"Teším sa už na zajtra," povedal hrubým tichým hlasom. Táto veta tak ulahodila môjmu uchu.

Niekto zaklopal na dvere. Liam ma pustil a išiel otvoriť dvere. Zasiahol ma chlad. Už nebol pri mne.

"Alfa Liam, Alfa Drew napísal list či by mohli prísť v sobotu na návštevu?" spýtal sa nejaký člen svorky.

"Môj otec?" postavila som sa vedľa Liama. Jeho ruka si ma pritiahla bližšie k nemu. Nad týmto gestom som sa jemne pousmiala.

"Kedy príde?" rozžiarili sa mi oči. Liam sa na mňa pozrel.

"V sobotu. Napíš mu, že ich budeme čakať," povedal Liam tomu neznámemu.

Tešila som sa. Uvidím zas moju rodinu, ktorá mi tak chýbala.

Ľahla som si do postele a zhasla som malú lampičku. Liam si ľahol vedľa mňa. Počkať, vedľa mňa?

"Liam, ty dnes spíš na zemi!" povedala som mu.

"Nie, spím na svojej posteli vedľa teba!"

"V tom prípade, ja si usteliem na zemi," povedala som mu mierne podráždene.

Ľahla som si na zem a snažila som sa zaspať. Ležala som a pozerala som sa na strop. Na chvíľu som aj zaspala, ale prebudil ma nepríjemný chlad. Pod dekou mi začala byť zima, ale nechcela som si ľahnúť na posteľ, tak som to pretrpela.

Hodinu som spala na zemi, ale tá zima sa už naozaj nedala zniesť. Pozrela som sa na Liama, ktorý si spokojne spal pod paplónom na príjemnej posteli. Rozhodla som sa, že si ľahnem na kraj postele. Pomaly som zaspávala, ale zrazu som pocítila, ako si ma Liamove ruky potiahli bližšie k sebe a pevne ma držali.

"Predsa len si si ľahla ku mne. Čomu vďačím za túto zmenu názoru?" uškrnul sa.

"Zem bola naozaj studená takže si nefandi! Neni to kvôli tomu, že by som chcela ležať pri tebe," povedala som. Na to sa on len zasmial. Pomaly som zaspávala až som nakoniec zaspala v Liamovom príjemnom objatí.

Ahojtee! Takže tu je nová časť. Viem, že som sľúbila, že to už bude ples, ale akosi som chcela ešte aj toto napísať:) Ples teda bude až tá ďalšia časť. Pekný deň!:))

-T