My Alpha

3.- What's going on?

Prebúdzam sa na pocit samoty. Otvorím oči a všimnem si, že Cole už neleží vedľa mňa. Spravím si rannú hygienu, oblečiem sa pohodlne a už vychádzam z mojej izby. Ešte pred tým ako vyjdem von sa pozriem cez moje veľké okná von a vidím, ako vonku fúka silný vietor a stromy sa kolíšu.

Ako by som si išla zabehať. Chcela by som počuť šuštenie stromov, chcela by som sa poprechádzať pri potôčiku...

Ja viem, veď pôjdeme aj keď nám to otec zakázal.

"Dobré ráno, Luna." pozdraví sa mi strážnik pred dverami, ktorý je zároveň aj mojím bodyguardom. Je zaujímavé, že aj mňa, aj mamu volajú Luna. Nechápem, prečo sa nad tým zamýšľam. Však ako inak by nás vlastne volali keď je to moje meno a u mamy je to skôr jej titul. Jej pravé meno je Clara, Clara Lockwood. Keď započujem hlasy, uvedomím si, že je to môj strážca, a pýta sa ma či som v poriadku. Až teraz mi blikne hlavou, že som sa ponorila do svojich myšlienok.
"Och, áno, som. Len som sa zamyslela." usmejm sa naňho a vyberiem sa poprechádzať po našom dome.

Zastavím sa pri otcovej kancelárii, keď započujem akýsi rozhovor. Hlasy ihneď spoznám, je to otec a Cole.
"Prečo jej vešiaš na nos veci, ktoré nepotrebuje ani vedieť?"
"Chcela ísť von, tak som jej niečo na to povedať musel! Nedovolím, aby sa jej niečo stalo. Veď vieš, že vonku, kúsok od hranice s naším teritóriom, sa z ničoho nič objavila jedna z najsilnejších svoriek v Amerike, Svorka Chladného Vetra. Nemôžeme riskovať, že sa naši vlci budú len tak pri hraniciach prechádzať a to platí aj pre Lunu!"
"Ale veď ty dobre vieš, že Luna vždy spraví opak toho, čo jej povieš."
"Nezabúdaj na to, kto je tu Alfa! To čo som jej povedal neni tvoja vec! A teraz sa choď radšej pozriet čo robí či už náhodou niekam neušla!"

LUNA
Keď som tento rozhovor počula, nechcelo sa mi veriť vlastným ušiam! Svorka Chladného Vetra je tu, blízko hraníc! Počula som o nej už veľa vecí, napríklad, že patrí medzi najväčšie a najkrutejšie svorky v Amerike, alebo, že ich Alfa je jeden z najkrutejších vlkodlakov na Zemi, a že nemá žiadne srdce, city.

Prečo sem len tak, z ničoho nič prišli?

Na túto otázku svojmu vlkovi odpovedať neviem, sama neviem odpoveď.
Možno zistili, že sa tu dá uloviť dobrá korisť.odpoviem svojmu vlkovi, i keď sama tomu neverím.
Pocítim náhly hlad a už smerujem ku kuchyni. Vyberiem si vajíčko z chladničky a na panvici si spravím praženicu. Cítim úžasnú vôňu, ktorá ma na chvíľu omámi, keďže som nejedla od včerajšieho obeda. Sadnem si na stoličku a pustím sa do jedla ako keby som nejedla mesiace. Pocítim vôňu dažďa a viem, že sem kráča Cole.
"Dobré ráno. A všetko najlepšie k narodeninám prajem, sestrička." usmeje sa a ja si akurát uvedomím, že dnes už mám konečne 20!
"Aj tebe dobré ránko a všetko najlepšie k narodeninám, braček!" postavím sa a objímem ho. Ach, ako ho mám veľmi rada. Zrazu už len počujem dupot na schodoch a keď sa s Coleom otočím, vidím tam stáť mamu a otca s dvomi krabičkami. Jednou modrou a jednou bielou.
"Všetko najlepšie deti!" povedia zborovo a už sa k nám rútia s krabičkami v rukách. Ku mne príde mama s bielou krabičkou a povie mi, že ju mám otvoriť. Zbožňujem prekvapenia! Otváram krabičku a v nej je zlatá retiazka s malým vlkom v strede. Je náddherná, naozaj! Od úžasu otvorím ústa a všetci sa na mne zasmejú.
"No čo, páči sa ti?" povie otec s úsmevom a ja ho aj mamu iba objímem na znak vďaky.
"Je nádherný!" pozriem sa naň a poprosím mamu, aby mi ho zapla na ruku.
Kým mi ho zapína pozriem sa na Cola a uvidím takú istú retiazku až na to, že tá jeho je strieborná.
"Idem za Jess. Prídem asi o dve hodiny." a už len vybehnem čo najrýchlejšie z domu a utekám pred dom Jess. Jessica je moja najlepšia kamarátka už od detstva. Ako malá som sa s ňou hrávala a dokonca aj Cole sa hrával s nami. On bol vždy našim takým ochrancom. Jess je aj dcéra otcovej Bety, čiže sú tiež z vyššej vrstvy.
"Jess, si doma?" zabúcham na dvere a čakám, kým mi niekto neotvorí. Vo dverách sa objaví mama Jess a s úsmevom ma privíta.
"Luna, zlatko, poď ďalej. Jessica je vo svojej izbe." Keď započujem posledné slová, ihneď sa rozbehnem do jej izby.
"Všetko najlepšie, Luna!" obíjme ma tak silno, že ledva dokážem dýchať.
"Ďakujem Jess." postupne sa odťahujeme z objatia až stojíme v tvárou v tvár.
Ukážem jej môj náramok a s iskričkami v očiach si ho prezerá.
"Nejdeme sa prejsť?" navrhnem.
"Budem veľmi rada." a už letí z izby dole po schodoch. Vybehneme von a čerstvý vzduch nás príjemne ochladí. Moje biele vlasy vejú vo vetre a už len vidím, že sa namiesto prechádzky stal beh po lese.

Bežíme už vyše 20 minút, keď sa zrazu započúvam a počujem praskanie konárov.

Niekto tu je. Veľmi blízko.

Napovie mi môj vlk a automaticky schmatnem Jess nech sa postaví vedľa mňa. Už aj ona si všimla cudzí pach na našom teritóriu. Vidím na nej, že sa trochu bojí a ani sa jej nečudujem. Aj ja pociťujem strach, ale hodím ho bokom keď sa niekto postaví predo mňa. Sebavedome sa postavím a naznačujem tým nepriateľovi, že sa ho nebojím. Zaškerí sa a vidím v jeho tmavo hnedých až čiernych očiach zvedavosť a bezcitnosť?
"Kto si?" spýtam sa po niekoľkých minútach státia oproti sebe.
On sa len usmeje a chystá sa niečo povedať.