My Alpha

7.- Meeting

Počujem ako v dome vládne strach a nervozita. Čo sa to tu deje? Rýchlo vyskočím z postele a vybehnem pred svoju izbu. Všetci pobehujú po dome. Celá vystrašená z toho čo vidím, sa rozbehnem do otcovej kancelárie.

"Tati, čo sa deje? Prečo tu všetci pobehujú po dome ako splašení!" opýtam sa ho mierne vystrašeným hlasom.
"Luna, ako ti to povedať..." zamyslí sa otec, "Alfa Svorky Chladného Vetra prichádza na návštevu."

Tak toto som nečakala. Vlny pocitov prebehnú cez moje telo. Zvedavosť, hnev, smútok, že budem musieť odísť z domu...
Zostávam v pomykove. Ako mám zareagovať?

"Luna!" otec mierne zvyšuje hlas.
"Prepáč, tati, čo si hovoril?"
"Choď sa prezliecť a počkaj ma aj mamu v obývačke. O chvíľu tam budeme."

Pomaly sa premiestnim do izby kde si na seba dám krásne modré šaty. Sú takej istej farby ako moje oči, s čípkou a dlhými rukávmi tesne nad kolená. Obujem si k tomu modré lodičky, vlasy si mierne zvlním a presuniem sa do obývačky.

"Aká si krásna, Luna!" povie mama s iskričkami v očiach.
"Ďakujem, mami." odpoviem.

"Alfa Drew, už prišli."
"Koľko ich je?" spýta sa otec.
"Sú traja."

Otec si mierne vydýchne. Aj mne sa tak trochu uľavilo.

"Nech prídu." povie otec s nervóznym hlasom.

Je to tu. Chvíľa, kedy sa môj život zmení úplne od základov. Teším sa? Neviem.

Spriaznená duša nám neublíži, uvidíš!

Tým by som si až tak úplne istá nebola, však ho poriadne ani nepoznáme.

***

Do izby vstúpia traja muži. Jedného už poznám, Alfu Liama. Vedľa neho je muž taktiež s hnedými vlasmi, ale má modré oči. Vidím tam istú podobnosť. Možno je to jeho brat?
Za nimi stojí trochu nižší muž od Liama. Asi to bude jeho Beta.

Naše oči sa na chvíľu stretnú. Jeho oči ma tak priťahujú. Má ich také hlboké, akoby som sa mu pozerala rovno do duše. Venuje mi pekný úsmev a ja mu ho opätujem.

LIAM
Rozhodol som sa, že navštívim Alfu Drewa. Veľmi by som chcel vidieť Lunu. Stále nad ňou rozmýšlam.

"Nate, Dan, ideme navštíviť Alfu Drewa. Teraz!" Nate je môj mladší brat. Ja mám 23 rokov a Nate má 21 rokov. Máme ešte mladšiu sestru, ktorá má 19 rokov. Snažíme sa ju chrániť, ani jeden o ňu nechceme prísť. Dan je moja Beta a zároveň môj kamarát, ktorému môžem dôverovať. S Nateom a Danom sme vyrastali spolu, veľmi dobre si rozumieme. Rodičia mi zomreli keď som mal 19 rokov a odvtedy som Alfom. Tragická autonehoda. Stále som sa z toho ešte úplne nedostal, no život ide ďalej. Musel som sa starať o súrodencov, takže som musel byť silný.

Stal som sa Alfom, ktorého sa ľudia boja. No v hĺbke duše som muž, ktorý chce byť milovaný. To o mne ale veľa ľudí nevie. Je to tak lepšie.

***

Prišli sme pred ich dom. Som nervózny. Takto nervózny som už nebol dosť dlhý čas.
"No čo, ideme?" opýta sa ma s úsmevom Nate. Prikývnem a už kráčame po schodoch.
Majú to tu veľké, páči sa mi to tu. Strážcovia nám otvoria dvere a ona tam už stojí v krásnych modrých čípkovaných šatách. Je nádherná. Naše oči sa na malý okamih stretnú. Venujem jej jeden z mojich najkrajších úsmevov a ona mi ho opätuje. Vidím na nej, že sa trochu bojí. Ale čoho? Mňa?

LUNA

Musím priznať, že mám trochu strach. Ani nie jeho, ale asi skôr faktu, že sa budem musieť presťahovať do úplne novej svorky, kde nikoho nepoznám.

Rodičia si asi všimli, že sme obidvaja ponorení do svojich myšlienok a tak prerušia to trápne ticho čo tu vládne.

"Luna, toto je Alfa Liam. Alfa Liam, toto je naša jediná dcéra, Luna." mierne sa k sebe priblížime tak, aby sme mali medzi sebou určitý priestor a podám mu ruku. Keď som to najmenej čakala, namiesto toho, aby mi rukou potriasol ju nežne zdvihol a pobozkal. Jeho teplý dych na mojej ruke bol taký príjemný. Dvihol na mňa zrak a cítila som, ako mi začína stúpať červeň do tváre. Trochu som odvrátila zrak, aby si to nevšimol a mierne som odstúpila.

"Alfa Liam, ak sa smiem spýtať, prečo ste sem prišli?" spýtam sa zvedavým a zároveň trochu ironickým tónom.

Na tvári sa mu objaví úškrn a premyslí si, čo mi odpovie.

"Otázka by mala skôr znieť, pre koho som si prišiel?" nahodí sebavedomý pohľad a zapozerá sa mi rovno do očí.

To hádam nemyslí vážne! Čo si to o sebe myslí?

"A smiem sa spýtať teda, pre koho ste to prišli? Neviem o nikom, že by s vami niekam išiel!" nahodím tentokrát úškrn aj ja a sebavedomo zdvihnem hlavu.

"Ja som sa totižto s nikým nedohodol. Bola to len zhoda náhod, že som ju stretol v lese a zistil, že je moja spriaznená duša." zasmeje sa.

"A čo ak tá vaša spriaznená duša nechce s vami nikam ísť?" zvýrazním slová spriaznená duša a pozriem sa naňho. Vidím, že takúto otázku nečakal.

"Luna!" zvýši na mňa hlas otec. Pozriem sa na otca vražedným pohľadom.

"Čo poviete na to, že by sme si všetci sadli za stôl, vypili čaj a o všetkom sa porozprávali?" navrhne otec a z toho, ako to povedal sme pochopili, že to není návrh, ale rozkaz.