Ako každé ráno som išla do školy,kde už chodím 2 roky.Odsťahovali sme sa do Anglicka kvôli lepšej práci.Celý život som žila v Sydney a keď som zistila,že sa máme sťahovať ma úplne zrútilo.Nechcela som odísť už len z jedného dôvodu.Mala som tam chalana,ktoré som milovala.Sľúbil mi,že mi bude volať.Od tej doby čo som tu sa mi ani raz neozval.Viete si predstaviť ako ma to v tedy ranilo?Bola som na pokraji zrútenia.Po nociach som kvôli nemu plakávala.Kvôli nemu som nemala chuť žiť.Po maturite sa chcem odsťahovať späť do Sydney.Vrátiť všeyko do normálu,ako kedysi.Samozrejme to bude iné.Nebudem mať pri sebe toho krásneho chlapca,akého som mávala.
"ahoj."pozdrabila ma moja najlepšia kamarátka,ktorej som mohla povedať všetko a vždy ma pochopila.
"ahoj."pozdravila dom ju tiež a priateľsky objala.Kráčali sme spolu do veľkej budovy,ktorá sa nazývala škola.Odporné miesto.Nenávidela som moju triedu.Vošla som aj s Ashley do triedy a sadli si na svoje miesta.Čakali sme kedy nám zazvoní zvonček na hodinu a príde do triedy učiteľ.
"nechcela by si ísť dnes ku nám spať?Naši odchádzajú na služobnú cestu a ja budem doma sama."povedala som ešte kým zazvonilo na hodinu.
"veľmi rada."mrkla na mňa a do triedy už prišiel učiteľ.Ďalšia nudná hodina.
†††††
Dnešný deň v škole ubehol dosť rýchlo.Kráčala som po chodníku domov.Som tu už síce 2 roky,ale ja poznám len cestu domov a k Ashley.Nasadila som si slúchatká do uší a nič nevnímala.Cesta mi ubehla rýchlo.
"som doma!"zakričala som,keď som sa vyzula a šla do mojej izby si odložiť veci.Zbehla som zase dole k našim.Mama bola v kuchyni a varila obed.Oco sa v obývačke pozeral na telku.Ako vždy.Nič nové.Pokiaľ sú doma tak takto to je vždy.
"ahoj."prišla som k mame a vtisla jej bozk na líce.
"ahoj.Ako bolo v škole?"čakala som,že sa to spýta.Vždy sa ma to pýtala,keď som prišla domov.
"ako vždy.Dnes ku nám príde Ashley."oznámila som jej a ona prikývla.V podstate jej to je aj jedno,keďže bude s ocom preč.Ľahla som si na posteľ v mojej izbe.Pozerala som sa do stropu a nič nerobila.Bol piatok tak učiť sa nemusím.
"Kajka zachvíľku odchádzame."zakričala mama zrejme z dola.Postavila som sa z postele a vyšla z izby.Tým 'zachvíľku' som nevedela,že je to teraz.Stáli v predsieni už oblečení.
"to už?"nadvihla som obočie a pozerala sa na batožinu.
"neboj sa.Za týždeň sme doma."pohladila ma chrbtom jej ruky po mojom líci.Objala ma a vtisla mi pusu na čelo.
"ahoj a neurob žiadnu kravinu!"pohrozil mi prstom otec na čo som prevrátila očami.Tak isto ako mama ma objal a dal pusu na čelo.Zakývala som im ešte z dverí a potom zaliezla do domu.Mala som ešte čas kým príde Ashley.Normálne dieťa by si pustilo asi nahlas hudbu alebo pustila telku či už usporiadavalo nejakú párty.Ja som taká nebola.Radšej som si zobrala gitaru a hádzala na youtube video,ako hrám a spievam.Či už to bola gitara alebo klavír.Častejšie to bolo aj tak na gitare.Išlo mi to na nej lepšie.Zapla som si kameru,nachystala som gitaru a mohla som začať točiť.
White lips, pale face
Breathing in snowflakes
Burnt lungs, sour taste
Light's gone, day's end
Struggling to pay rent
Long nights, strange men
And they say
She's in the Class A Team
Stuck in her daydream
