Zobudili ma slnečné lúče,prenikajúce cez žalúzie do izby.Poobzerala som sa po izbe.Ashley pokojne spala a nechcela som ju ešte budiť.Opatrne som sa postavila z postele a potichu zatvorila dvere od izby.Rozmýšlala som čo na raňajky.Nechcelo sa mi moc vymýšľať,tak som spravila len praženicu.
Hneď ako som ju dokončila mi zazvonil mobil.Pri pomyslení,že by mi znova volal ten 'neznámy' ma ztriaslo.Prišla son k mobilu a najprv som sa len zahľadela.Uvidela som na obrazovke mamine číslo.Strašne sa mi uľavilo.Zobrala som mobil do ruky a hovor prijala.
"ahoj mami."ozvala som sa hneď,ako som hovor prijala.
"ahoj.Žiješ ešte?Alebo si už stihla podpáliť dom aj s Ashley?"zasmiala sa mama a ja som pretočila očami.
"áno žijem aj s Ashley a neboj,dom ešte tiež žije."posadila som sa na gauč a počúvala som mamine reči,ako si mám dávať pozor a podobné veci.
"mami!To stačí!Nie som už malá!"poznamenala som so smiechom.
"ja viem,ale pre mňa budeš vždy moje malé dievčatko."cítila som,ako sa usmiala.
"viem mami."usmiala som sa tiež a zostalo potom minútové trápne ticho.
"už musím končiť.Opatruj sa tam a neurob žiadnu blbosť!"
"neboj sa mami.Mám ťa rada,ahoj."
"aj ja teba,ahoj."rýchlo povedala a zložila.Postavila som sa z gauča a prešla do kuchyne.Hlavou mi stále behalo,že koho mohlo byť to číslo.Bol to on?Ten,ktorý mi zlomil srdce?Alebo si chcel zo má niekto spraviť len srandu?Chcela som na to zabudnúť,lenže som nemohla.Nmohla som to nechať len tak.Mala by som zavolať spať?Nevedela som odpoveď na nič.Ani len na to,že či mám zavolať späť.
"dobré ráno."vyrušil ma z myšlienok Ashley hlas.
"dobré.Ako si spala?"vyletela som na ú s bežnou otázkou.
"úžasne!Čo je na raňajky?"
"praženica."postavila som sa a naložila jej na tanier raňajky.Rozmýľľala som,či by som jej mala povedať o tom telefonáte.Síce o tom vedela,ale ona mi vždy vie poradiť,keď potrebujem.
"eh..Ashley?"opatrne som začala.Kývla hlavou,aby som hovorila "myslíš,že by som mala zavolať na to číslo,čo mi včera volalo?"tak a je to vonku.
"myslím,že hej.Je to len na tebe."povzbudivo sa usmiala.
"dnes ideme na tie nákupy!"zakričala z obývačky.Kedy tam do pekla sihla prísť?
"a čo budeme do tej doby robiť?"prišla som k nej.Zvalila som sa vedľa Ashley na gauč a rozmýšľala.Volať?Nevolať?Volať?Nevolať?Som z toho na nervy.Vôbec som nevedela,čo mám spraviť.
******
Vošli sme do veľkého obchodného domu.Nikdy som tu nebola.Nechodila som von ako iné dievčatá.Radšej som bola doma zavretá v izbe a počúvala hudbu,čo sa o Ashley povedať nedalo.
"tak,kam ideme?"prerušila ma z mojich myšlienok.
"ehm...No ty to tu poznáš lepšie ako ja,takže je to len na tebe."mykla som plecami a usmiala sa.Chytila ma za ruku a ťahala kto vie kam.
Toto dieťa je vážne dosť aktívne.Zrejme aj viac ako tie malé.Už ma ťahala asi do desiatého obchodu a ja som si kúpila zatiaľ len topánky a tričko.Ashley už mala niekoľko tašiek.Odkiaľ nabrala toľko peňaží?Samozrejme.Zabudla som,že má bohatých rodičov.
"počuješ ma Kaja?"zamávala mi pred tvárou ruka.Zaklipkala som ičami a pozrela na Ashley.Práve si vyberala topánky.
"sú pekné a hodia sa ti."usmiala som sa.Prišla ku mne a vtisla mi bozk do vlasov.
"si ten najlepší človek!"pohladila ma po tvári a otočila sa.
"som celkom hladná."chytila som sa za brucho a zasmiala.Ashley prikývla.Vošli do nejakej reštaurácie a objednali si jedlo.Sedeli za nami štyria chalani,ktorí mi boli dosť povedomí.Jednému som nevidela do tváre,pretože bol sklonený a sedel hneď za mnou.Jedel hlas mi bol dosť známi.Bol presne ako Ashtonov.To nemohol byť on!Alebo áno?Naklonila som sa nad stôl,aby som bola bližšie k Ashley.
"ten hlas mi je dosť povedomí."zašeptala som jej a ukázala za seba.Ashley sa naklonila,aby sa pozrela na chalana za mnou.Oči sa jej rozžiarili.
"Kaja..veď...to...sú 5 Seconds of summer!" snažila sa zachovať kľud.Pootvorila som ústa.Takže ten čo za mnou sedel bol...Ashton?Musela som odtiaľ to čo najskôr preč.Postavila som sa a bolo mi teraz jedno,či tu nechám Ashley samú.
"prepáč,ale ja musím."zobrala som si moje veci a kráčala rýchlo preč.
"Kaja!Počkaj!"otočila som sa na ňu a pri tom som videla aj jeho tvár.Tú tvár,ktorá. mi celé noci nedala spať.Ten muž,ktorý mi zlomil srdce.Kráčala som rýchlo preč.Obzrela som sa,aby som sa uistila,že za mnou nikto nejde.
Domov som prišla pešo.Vyhrabala som z tašky kľúče od domu a odomkla dvere.
"Karolína?"ozval sa za mnou mužský hlas.Presne som vedela komu patrí.Otočila som sa a dúfala,že tam nestojí on.Bohužiaľ to bol on.
"Ashton?"prižmúra som oči.Pristüpil ku mne bližšie.
"ja...Myslel som,že ťa už nikdy neuvidím."v očiach sa mu ligotali slzy.
"nevolal si."sklonila som hlavu k zemi.Začali ma štípať oči.
"ja viem.Nemohol som."zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí.Po tvári mu stekala slza.
"čo bolo dôležitejšie ako ja?Nestála som ti ani len za jeden posraný telefonát!"zvýšila som hlas.Po mojej tvári sa spúšťali horúce slzy.
"nemôžem ti to povedať.To ti vysvetlí tvoja mama."prebodla som ho pohľadom.
"čo s tým má moja mama?Prečo ju sem pletieš?"bola som úplne mimo realitu.
"ona ti to povie sama.Už budem musieť pomaly ísť."
"zase odchádzaš?Necháš ma samú?Vážne?"bola som naštvaná.Odíde a potom sa už nikdy neukáže.
"zajtra prídem.Sľubujem."zastrčil mi pramienok vlasov za ucho.Neverila som mu.Možno som mu ani len nechcela veriť.Už len preto,ako mi nikdy nezavolal.
"neverím ti.Toto si povedal aj pred dvoma rokmi a nezavolal si ani raz."zašeptala som.Po tvári mi stekali ďalšie slzy,ktoré Ashton zotrel.
"sľubujem,že zajtra prídem!Všetko ti vysvetlím,ale ten telefonát ti musí povedať mama,jasné?"nadvihol obočie.Trochu som prikývla.
"ahoj."vtisol mi bozk na čelo,ako to robil kedysi.Prečo som ho nezastavila?Prečo som mu dovolila,aby mi ten bozk dal?Sledovala som,ako jeho postava sa vzdialovala.
Vošla som do domu a oprela som sa o ne.Bolo toho na mňa dnes veľa.Rozhodla som sa,že si dám sprchu a pôjdem spať.Presne tak som aj spravila.Osprchovala som sa a zaľahla do postele.Ešte pred tým som sa pozrela na mobil.Niekoľko zmeškaných hovorov.Predpokladala som,že sú od Ashley.Musí byť na mňa určite nahnevaná.Povzdychla som si a snažila sa zaspať,čo sa mi pár minútach podarilo.
