"a hádam si nemyslíš,že ťa tu nechám samú.Bezo mňa.Ja ťa už nehodlám pustiť.Nikdy."zobral moju ruku do tej jeho.
"no tak to neviem."mykla som plecami a odula peru.
Pozrela som sa na hodiny,ktoré boli na stene.Mala by som už ísť domov.
"ja už pôjdem,"postavila som sa na odchod.Pozrela som sa na Asha,ktorý mal na tvári smutný výraz.
"a musíš?"zvalil sa k nemu Calum s presne takým istým výrazom na tvári ako Ash.Prikývla som.
"odveziem ťa,"odtlačil zo seba Caluma a postavil sa.
"ahojte."zakývala som im a odkráčala s Ashom preč z miestnosti.
"to nás ani len neobjímeš?"nadvihol a roztiahol ruky Mikey.Zasmiala som sa a pretočila očami,keď som k nemu kráčala pre objatie.Objala som každého jedného.
"tak,ešte raz a posledný krát ahojte."usmiala som sa a otočila sa na odchod spoločne aj s Ashom.Otvoril mi dvere na strane spolujazdca,aby som nasadla.Zapla som si pás zatiaľ čo Ash obchádzal auto k svojej strane vodiča.Počula som buchnutie dverí,takže Ash už bol na svojom mieste.Naštartoval ale ne idela som mu zapnutý pás.
"Ash,prečo nemáš zapnutý pás?"otočila som sa jeho smerom s pokrčeným obočím.
"neboj sa,ja ho nepotrebujem."mrkol na mňa aj s jeho úsmevom.
"každý ho potrebuje.Zapni si ho."pokrútil hlavou.Otočila som sa smerom k mojmu oknu.Sledovala som okolie vonku aj keď som toho počas jazdy skoro nič nevidela.Boli sme už na mojej ulici a ja som si pomaly odopla pás.Zastavili sme pred našim domom.
"tak...Zajtra?"usmiala som sa ešte pred tým než som vystúpila.
"zajtra.Ahoj a dobrú noc,princezná."mrkol na mňa a mne sa do tváre nahrnula červeň.
"aj tebe."pritiahol si ma k sebe a nežne ma pobozkal.Jeho pery sú moja droga.Ako som to mohla vydržať tie dva roky bez neho?Bez jeho pier?Bez jeho slov?Myslím,že som do vtedy ani len nežila.Áno nežila.Až teraz som znova ožila.Pomaly som sa odtiahla a vystúpila z auta.Naposledy som sa otočila k nemu a potom vošla do domu.Som zrejme ten najšťastnejší človek.Viac si priať ani len nemôžem.
"som doma!!zakričala som z chodby,ako som sa vyzúvala.
"v kuchyni!"zakričala mi naspäť mama,za ktorou som sa hneď vybrala.Sadla som si oproti nej na stoličku a pozorovala,ako varí večeru.Čakala som na jej prvú otázku,ktorú mi vždy vedela položiť keď prídem domov.
"ako bolo s Ashtonom?"otočila sa ku mne s nadvihnutým obočím.Vedela som,že sa tejto otázke nevyhnem.
"fajn."usmiala som sa a chcela zamieriť do mojej izby,ale v tom ma zastavila ďalšia otázka.
"ste zase spolu?"v okamihu som zastavila.
"áno sme."usmiala som sanad myšlienkou,že sme spolu."a možno budem chodiť s nimi na turné keď zmaturujem."
"fajn,je to tvoj život.Ak to tak chceš,"vážne?Vážne jej to nevadí?Nemala žiadne námietky?S ňou nie je určite niečo v poriadku.
"tebe to nevadí?"vrátila som sa na miesto kde som sedela pred tým.Bey mihnutia oka som sa na ňu stále pozerala.
"nemá mi to prečo vadiť.Je to tvoj život a viem,že chceš byť s Ashtonom a on s tebou.Nebudem vám v tom brániť."usmiala sa a postavila sa k jedlu.Bez slova som odkráčala do izby.Zvalila som sa na posteľ a zatvorila svoje oči.Spať sa mi ešte nechcelo,tak som sa rozhodla pre kúpeľ.Napustila som si vaňu horúcej vody.Vošla som do vane s horúcou vodou.Myšlienkami som bola niekde inde.Na Asha som nemohla dostať nikdy von z hlavy.Som rada,že som ho neodmietla.Ako som ho mohla pred tým nechať bez odpovede?Som strašný človek.
Voda už bola pomaly studená a mne bola zima.Obmotala som okolo sdba uterák a pozrela sa na sboj odraz v zrkadle.Usmiala som sa aj keď neviem prečo a odišla do izby sa obliecť.Mohol za to Ash?Alebo som už proste taký magor,že sa usmievam nad všetkým?Obliekla som sa do pyžama a zobrala som moju obľúbenú knihu.The faul in our stars.Bez nej som ísť spať nikdy neišla.Vždy si musím prečítať aspoň jednu kapitolu.Lenže som sa nedokázala sústrediť.Myšlienky mi kažou minútou,pri každom slove v knihe zablúdili k Ashovi.Na toho chalana sa proste nemyslieť nedá.Zobrala som si gitaru a začala brnkať melódiu piesne.Keď už nie moju obľúbenú knihu tak moju najobľúbenejšiu pieseň.Pomaly som si začala aj spievať jej slová.
Po niekoľkých pesníčkach som odložila gitaru a zaľahla do postele s úsmevom na tvári.
*****
Cítila som na sebe niekoho pohľad.Otvorila som jedno oko.Pohľad sa mi naskitol na Asha.Počkať!Čo?
"čo tu robíš?"posadila som sa na posteľ prikrytá perinou.
"nemohol som to bez teba vydržať."mykol plecami a usmial sa.
"nápodobne."uškrnula som sa.Ash si ma pevne uchytil v jeho objatí.
"kam pôjdeme dnes?"nadvihla som hlavu,aby som mu videla do tváre.Vyzeral dosť zamyslene.Neviem prečo ale začala som sa smiať.
"čo sa škeríš?"nechápavo sa na mňa pozrel s jeho zelenými očami.
"neviem.Vyzeráš smiešne keď premýšlaš."smiala som sa už menej pokiaľ sa znova nezamyslel a nezačal robiť jeho ksichty.
"stačí lebo umriem smiechom."z očí sa mi hrnuli slzy od smiechu.Tento človek je ten čo ma dokáže spraviť šťastnou.Ten,čo ma dokáže vždy rozosmiať a vždy podporiť aj keď som na dne.
"prečo?Nepáčim sa ti?"nadvihol obočie
"no,ak nechceš,aby som umrela smiechom."uškrnula som sa na neho.
"tak kam pôjdeme dnes?"konečne som sa postavila z postele a namierila si to do kúpeľne.
"kam by si chcela ísť?"počula som jeho hlas z izby a ja som sa zamyslela.
"je mi to jedno.S tebou pôjdem všade."umyla som si tvár a obliekla do normálneho oblečenia.Vrátila som sa späť do izby za Ashom,ktorý si prezeral moje fotky,ktoré som mala na poličke.Prišla som k nemu a pozrela sa na tiež na fotky.Na niektorých som bola aj ja s Ashom.Pousmiala som sa nad starými časmi,keď sme boli mladí a šialení.Teraz?Teraz tu stojím znova s ním a pozerám sa na staré fotky nás dvoch.
_______________________________
okey,trochu krátka ale snažila som sa! :D písala som to celé prestávky v škole! :DD Prišla som na to,že mi to moc nejde keď sú spolu. O.o Asi ich budem musieť nejako rozhádať. 3:) :DDDD rada ničím vzťahy! :DDDD ehm...No to je jedno! :D novú pridám,ak tu bude +15 votes a +5 komentárov! :) Dúfam,že sa vám bude páčiť aj keď je na hovno ako vždy,takže to nie je nič nové :DD Nič sa tam nedeje,takže ešte väčšia nudáá :DDDD
