"len sme sa zoznámili nič viac."usmiala som sa a trochu viac sa odtiahla od Asha,pretože bol dosť spotený.Prikývol a ťahal ma preč.
Dobre,trochu som mu zakľamala.Nechcela som to komplikovať.Sadla som si na miesto,kde som sedela aj pred tým,ako chalani išli na pódium.
"ako sa ti páčil koncert?"prisadol si ku mne Calum.Všetci sa na mňa začali pozerať.Nerada som stredom pozornosti.
"musím uznať,že nie ste zlí."oprela som sa a premeriavala si každého v tejto miestnosti.Luke s Mikey zvrieskli a Calum sa k nim pridal.Ashton sa len na mňa pozeral bez jediného mrknutia.
Celú cestu sa bavili iba chalani.Ja s Ashtonom sme boli ticho.Pár krát som sa pozrela po Ashtonovi,ale nič som nepovedala.Zastavili sme pred našim domom a ja som sa chystala vystúpiť.
"mám ťa ísť odprevadiť?"počula som za mnou ešte Ashtona kým som otvárala dvere.
"ak chceš."usmiala som sa."ahojte,"zakývala som ešte chalanom a vystúpila spoločne s Ashtonom z auta.Kráčala som vedľa Ashtona. Zastavila som pred dverami a otočila sa na neho.
„tak...Ja som už doma."zasmiala som sa. Ashton sa ku mne pridal. „zajtra pre mňa prídeš alebo mám ísť sama?"nahodila som tému,keďže sa nechystal nejako odísť.
„prídem pre teba po škole. Ráno nemôžem."prikývla som a usmiala sa. Všimla som si,ako sa približuje viac ku mne.
„dobrú noc."vtisla som mu pusu na líce a vyhrabala z vačku kľúče. Odomkla som a chcela vkročiť dnu,lenže ma zastavila Ashtonova ruka. Otočila som sa k nemu a v ten moment mi vtisol bozk.
„ja..Prepáč. Dobrú noc."začervenal sa a obrátil sa na odchod.
„Ashton!"na moje zakričanie jeho mena sa otočil."to...Čo sa stalo pred chvíľou je v poriadku."prišla som k nemu bližšie a usmiala sa. Prikývol a na tvári sa mu vyčaroval úsmev tiež.
„tak zajtra."dal mi pusu na čelo a s tým odišiel. Taktiež som sa otočila a vošla dnu. Oprela som sa o dvere a zahryzla si do pery. Čo sa to so mnou deje? Pred niekoľkými dňami by som mu to ani len nedovolila. Lenivo som vyšla hore po schodoch,no úsmev z tváre mi stále nemizol. Hodila som sa na posteľ a bolo mi jedno či som oblečená alebo nie. Zakryla som sa perinou a s úsmevom som
zaspala.
*****
„vedela si o tom,že chalani mali u nás včera koncert?"vybehla na mňa Ashley hneď ako som si sadla na moje miesto. Prikývla som a nachystala si veci na hodinu.
„a bola si?"spýtala som sa jej tento krát ja. Úplne sa jej zablysklo v očiach.
„vieš akí boli dokonalí? Ako si tam nemohla neísť?" chytila ma pevne za ruku.
„ja som bola v zadu. Ashton ma tam pred koncertom zaviedol. No,vlastne oni ma tam aj viezli a aj odviezli." mykla som plecami s nezáujmom. Pozrela som sa na Ashley,ktorej spadla sánka.
„prečo si mi to nepovedala?" prudko sa postavila a prešla ku mne.
„nemala som kedy. Stále mám v hlave toho Ashtona. Včera ma dokonca aj pobozkal."pri spomienke na včerajšok som si zahryzla do spodnej pery.
„on ťa...Pobozkal? Kaja,ty si to najšťastnejšie dievča!" potriasla so mnou. Pokrútila som záporne hlavou.
„nie som. Ja..Ja stále neviem čo k nemu cítim." sklonila som hlavu na moje ruky.
„ale on ťa ešte stále miluje! Bože,Kaja na čo čakáš? Kým ti zdrhne s nejakou inou?"rozhodila rukami a sadla si späť na svoje miesto.
„ja neviem Ashley. Chce to len čas."
Čas plynul strašne krátko. Chcela som sa zbaliť a odísť domov. Lenže keď som si spomenula,že Ashton ma pre mňa po škole prísť sa mi rozžiarilo. Je piatok a naši sa majú dnes vrátiť. Mama sa mi stále neozvala a ani otec. Aspoň ten mi mohol zavolať. Nič iné som dnes nerobila,len sa pozerala na hodiny. Každou sekundou som bola bližšie ku koncu školy a bližšie k Ashtonovi.
*****
Vyšla som von s úsmevom a aj s Ashley.
„Kaja,myslím,že ťa už čaká." ukázala na chalana opretého o bránu školy. Usmiala som sa na ňu a ona na mňa mrkla.
„tak ahoj."objala ma a vybrala sa svojim smerom. Nadýchla som sa a kráčala smerom k nemu. Bol otočený chrbtom. Potichu som sa za neho postavila a zakryla mu oči.
„hm...Kaja?"zasmial sa a otočil.
„bingo!"zasmiala som sa tiež a rozhýbala sa dopredu. Pocítila som,ako mi trhol rukou.
„kedy sa vrátia vaši domov?"upriamene na mňa pozeral.
„dnes. Prečo?"pokrčila som obočie a rozhýbala sa znova spolu s Ashtonom.
„len tak. Pozveš ma aj dnu?" uškĺbol sa a natlačil viac na mňa.
„tak to ešte neviem."mrkla som na neho.
Auto už stálo pred domov,takže naši už sú doma.
„naši už sú doma."otočila som sa na Ashtona a povzdychla si. Zrak som mala niekde na jeho tričku. Nirvana. Odkedy? Nepamätám si,že by ju niekedy počúval.
„to zvládneš."zdvihol mi hlavu jeho dlhými prstami. Trocha som sa usmiala a pozrela sa na náš dom.
„ideš so mnou?"nečakal ani sekundu a prikývol. Prešla som pred dom a otvorila dvere.
„som doma a máme návštevu!"zakričala som hneď ako sme s Ashtonom vošli do domu. Vyzuli sme si topánky a kráčali do obývačky.
„Ashton?"neveriacky sa mama pozrela na Ashtona.
„áno je to on a chcem vedieť prečo si mu zakázala mi volať?"prekrížila som si ruky na hrudi a čakala na jej odpoveď.
„už som ti to povedala. Nechcela som,aby si sa trápila a musela si sa sústrediť na školu."
„ako vidíš,tak som sa zrútila viac,ako keby som si s ním mala len volať! Bola by som s ním aspoň v kontakte a to by mi úplne stačilo!" začala som kričať. Ashton sa ma pokúšal ukľudniť,no nešlo mu to. Nahnevane som vybehla hore do mojej izby. Hodila som sebou na posteľ a pozerala niekam do stropu. Počula som,ako niekto otvoril dvere od mojej izby. Ani som len neotočila hlavou k dotyčnému,ktorý vošiel dnu. Vedela som,že je to Ashton. Sadol si ku mne na posteľ. Ani on,ani ja sme neprehovorili žiadne slovo.
„nemusela si na ňu tak kričať."po chvíľke povedal a ja som sa konečne na neho pozrela.
„ja viem,ale naštvalo ma to. Celé dni a noci som nerobila nič iné,len som plakala. Bolelo to a ešte doteraz to bolí." po tvári sa mi skotúľala slza. Posadila som sa tiež a sledovala,čo spraví. Pritlačil sa viac ku mne a objal ma.
„ja viem. Aj mňa to bolelo ale pozri sa. Teraz sme tu a dokonca spolu." pevnejšie ma objal a ja jeho tiež. Mal pravdu. Nemala by som sa už tým zaoberať.
„ale ty aj tak za chvíľu odídeš a ja tu budem zase sama."pri pomyslení na to,sa mi chcelo plakať. Nechcem,aby už odišiel. Už nikdy.
„budem tu dovtedy,pokiaľ nezmaturuješ." vtisol mi bozk do vlasov a jemne so mnou začal hojdať.
„ďakujem."šepla som do jeho trička a zatvorila oči.
„milujem ťa."prudko som ich otvorila a pozrela sa na neho. Bolo mu vidno na očiach strach. Bál sa,čo mu na to odpoviem? Alebo,že ho pošlem preč?
