4. Chapter

690 45 0
                                    

"ale ty to už asi necítiš.Sklamal som ťa na plnej čiare.Keby si ma odmietla,tak to pochopím."čo to hovorí?Mám ho rada?Milujem ho?

"čo?Nie...J-ja neviem.Neviem čo k tebe cítim."tvár som si schovala do dlaní.Pocítila som tlak na mojom chrbáte.Ashtonova ruka ma príjemne hladila po chrbáte.Prisunul sa viac ku mne a pevne ma objal.Objatie mi vrátil.

"pozrieme film?"po chvíľke ticha sa ozval jeho hlas.

"nemusíš ísť za chalanmi?"odtiahla som sa.Utrela som si slzy z mojej tváre.

"nie.Máme voľno,ale zajtra máme koncert.Prídeš?"na tvári sa mu objavil menší úsmev.

"no..Veľmi rada."snažila som sa aj ja o úsmev,lenže sa mi to moc nepodarilo.

"tak prídeme pre teba.Čo ideme teda pozerať?Alebo sa pôjdeme prejsť?"mrkol na mňa.Jeho úsmev ma priam zabíjal.Počkať.Vážne som to povedala?Zabíja ma Ashtonov úsmev?

"rada by som som,ale musím sa učiť na zajtra."povzdychla som si.Vôbec sa mi nechcelo.Čím viac sa maturity blížili,tým viac som bola v strese.

"tak ťa z niečoho vyskúšam."

"čo?"prekvapene som sa na neho pozrela.Stále sa usmieval a na tvári sa nu pohrával úsmev.

"vyskúšam ťa."zopakoval a ja som sa mierne zatriasla.

"uhm...No,ako chceš."zdvihla som ruky a usmiala sa.

*****

Po niekoľkých hodinách skúšania a učenia sme si dali už pohov.

"myslím,že tie skúšky spravíš."povzbudivo sa usmial.Vždy ma vedel povzbudiť.

"ďakujem."natiahla som sa pre objatie,ktoré mi opetoval.Keď som sa odtiahla,nemohla som si to odpustiť.Vtisla som mu na líce bozk.Na tvári mu stúpala červeň.

"si zlatý keď sa červenáš."poznamenala som a on zčervenel ešte viac.

"zláštne,že sa mi to stáva len u teba."povedal zamyslene ale aj trochu vážnejšie.

"mám u teba aspoň nejakú šancu?"priblížil sa viac ku mne.Má u mňa šancu?Alebo som ho prestala mať už čo i nel trochu rada?

"povrdzme,že možno hej."otočila som sa k nemu a na tvári mal spokojný výraz.Silno ma objal.Až tak silno,že som sa skoro udusila.

"ver mi,že sa ťa budem snažiť získať!Nikdy ťa neprestanem milovať!"pozrel sa mi do očí.Ako to môže vedieť?Čo ak mi zlomí srdce?Pozrela som sa na hodiny a usúdila som,že je dosť neskoro.

Venovala dom mu úsmev.Bola som rada,že sa o mňa aspoň niekto zaujíma."už je dosť hodín a som už aj dosť unavená,"postavila som sa spoločne s Ashtonom.

"tak ja teda pôjdem,"otočil sa na odchod,no ešte pred tým sa otočil späť."a nezabudni,že ráno pre teba prídem."pristúpila som k nemu a prikývla.Pred odchodom mi vtisol ešte bozk na čelo a s úsmebom na perách odišiel.Červenala som sa.Nevedela som ani len dôvod.Mohla to spôsobiť Ashtonova pusa na čelo?Z hlavou v oblakoch som vyšla hore do izby,kde som sa prezliekla do pyžama.Ľahla som si do postele s myšlienkami na Ashtona.Každý jeho dotyk so mnou robil niečo,čo ani nedokážem popísať.Cítila som sa pri ňom inak,ako pri ostatných chalanoch.Ako to len ten človek robí?

*****

Znova.Ako každé ráno ma zobudil odporný budík.Spravila som všetky veci,čo som mala.Mohla som už len čakať na Ashtona.Keď mi tak hlavou prelietlo.Prečo som si nevypýtala jeho číslo?Keby som nebola taká sprostá a nechcela na neho zabudnúť,tak by som ho ani nevymazala.Mama ani oco sa mi po včerajšku neozvali.

Počula som,ako niekto jlope na dvere.Hneď som vedela kto to je.Zobrala son si tašku s učebnicami a ponáhľala sa.

"ahoj."usmiala som sa,keď som ho zbadala vo dverách.

"ahoj.Pripravená?"už hneď z rána ma ničí jeho úsmevom.Prikývla som.Prešli sme k veľkému autu.Ashton mi gelentne otvoril dvere a ja som nasadla.

"a už vieš čo budeš robiť keď zmaturuješ?"na okamžik sa na mňa pozrel.

"netuším.Ešte som nad tým ani len nerozmýšľala."pokrčila som plecami.

"ale ja viem."na tvári sa mu pohrával drzý úsmev.Pokrčila som obočím.

"budeš chodiť s nami na turné!"neubránila som sa obrovskému smiechu.

"čo je na tom smiešne?Je to pravda.Kaja,ja som včera nežartoval s tým,že ťa milujem."zastavil na parkovisku pred školou a pozrel sa na mňa.

"ja viem,ale ja...ja stále neviem čo ku tebe cítim."zodvihla som pohľad k nemu.Povzdychol si.Čo iné som mohla čakať?Že bude skákať niekoľko metrov nad zemou?Pomaly sa ku mne priblížil až kým nespojil naše pery.Vôbec sa nezmenil.Ani jeho pery.

"prídem po teba po škole."povedal po odtiahnutí.Bola som dosť šokova ná tým,čom práve spravil.Prikývla som a na líce mu vtisla pusu.

"tak ahoj."vystúpila som a nečakala či ešte niečo povie.Otočila som sa a auto stále stálo na parkovisku.Pocítila som stúpajúcu červeň na mojej tvári.

Vošla som do triedy kde už sedela Ashley.

"ahoj."nadšene som ju pozdravila.Ani neviem prečo,no bola som strašne šťastná.Mohol za to Ashtonov bozk?Mohol jeden chalan so mnou robiť takéto veci?

"ahoj,si nejaká červená,deje sa niečo?"pokrútila som hlavou."No vlastne ja som...Ashton ma pobozkal!"takmer som vykríkla.Znamená to,že ho stále milujem?Mám ho rada?Och bože,mala som toľko otázok.Neviem kde sa to vo mne nabralo,no bola som zrazu plná energie.

"vážne?Takže ho stále miluješ?"chytila ma za plecia a triasla so mnou.

"ja neviem.Možno áno.Ale viem,že on stále miluje."pousmiala som sa.Prečo sa usmievam ako debil?

"to je super!"nadšene povedala a pevne ma objala.Viac sme toho spolu prebrať nestihli.Do triedy vošiel učiteľ.Učitelia vedia vždy prísť v tú nesprávnu chvíľu.

Cez prestávku som Ashley všetko povedala.Bola nadšená ale aj sklamaná.Sklamaná kvôli tomu,čo spravila moja mama a nadšená pretože vie,že ma Ashton stále miluje.Aj keď neviem prečo je z toho nadšená.

*****

Pred školou ma už čakal Ashton a nebol sám.Boli s ním aj nejaký ďalší chalani.Ashton ku mne okamžite ako si ma všimol pribehol ku mne a pevne ma objal.

"chcel by som ťa s niekym zoznámiť."usmial sa a ťahal ma smerom k autu a chalanom.Moje ruky sa začali potiť.Nohy sa mi klepali až tak,že som skoro spadla.Čím ďalej sme boli viac pri nich,som sa potila a klepala viac a viac.Prečo do pekla?Bola som veľmi blízko Ashtona.Mohla som cítiť jeho vôňu,ktorá omámila moje čuchové bunky.

Lost boy {Ashton Irwin}Kde žijí příběhy. Začni objevovat