Zobudila som sa na otrasný zvuk môjho budíka.Okamžite som ho vypla.Proti mojej vôli som sa postavila z postele a nasmerovala som si to do kúpeľne.Vlasy som mala rozhádzané na každú stranu.Spravila som si rannú hygiénu,obliekla sa a naraňajkovala.Po tom včerajšku som sa nepozrela ani len do knihy.Takže,ak dostanem guľu z nejakého predmetu,tak sa ani nečudujem.Stále ma zaujíma,prečo sa mám mojej mami opýtať na toho Asha.
Zamkla som vchodové dvere od domu.Nasadila som si slúchatká,aby mi cesta ubehla rýchlejšie.Tento rok mám maturovať.Toho som sa bála najviac.Čo ak nezmaturujem?A do toho prišiel ešte aj Ashton.Je toho na mňa trochu moc.Pocítila som na mojom pleci niekoho ruku.Okamžite som sa otočila.Pohľad mi padol na vysokého muža so špinavými blond vlasmi.Jeho oči sa do mňa zabodávali.
"Ashton?Ty ma sleduješ?"pokrčila som obočie.
"ahoj.Ja čo?Nie!Len som chcel vedieť či si sa už pýtala tvojej mami?"rozhýbali sme sa smerom k mojej škole.
"nie.Nemala som kedy.Teraz nie sú ani len doma.Prečo mi to nechceš povedať ty?"otočila som hlavu k nemu.Začali ma štípať oči.
"nemôžem.Aj keby som moc chcel,ja ti to nepoviem.Len tvoja mama."sklonil pohľad na zem.
"ako ďaleko je ešte tvoja škola?"po chvíľke ticha sa ozval Ashton.
"máš ju hneď pred sebou."zasmiala som sa.
"aha.Divná budova."uchechtol sa.Zastavili sme prdd bránou.
"tak,ja pôjdem,aby som nemeškala na hodinu."ukázala som smerom na budovu a pomaly sa chystala na odchod.
"dobre,tak ahoj."priblížil sa viac ku mne a vtisol mi bozk na líce.Prečo mu to do pekla dovolím?Cítila som,ako som sa začala červenať.Radšej som sa otočila smerom ku škole.Ešte raz som sa otočila a zakývala mu.Cítim k nemu vôbec niečo?Mám ho viac než rada aj keď mi zlomil srdce?Príliž veľa otázok.
"ahoj,ja...Prepáč,že som včera tak ušla."ihneď som sa začala ospravedlňovať Ashley.
"ahoj.To je v poriadku."milo sa usmiala.Objala som ju.Objatie mi vrátila.
"poď lebo prídemr neskoro na hodinu."zasmiala sa a hneď ma ťahala do triedy.Sadla som si s Ashley do poslednej lavice,kde sedávame.Akurát zazvonilo na hodinu.
*****
Škola mi dnes ubehla dosť rýchlo a našťastie sme nič nepísali a ani ma neskúšali.Mala som jediné šťastie.
Odomkla som dvere od domu.Chcela som zavolať mame kvôli tomu Ashtonovi.Zaujímalo by ma,prečo mi to nemohol povedať on?Zobrala som mobil a vytočila mamine číslo.Nebrala to.Ako vždy.Buď pracovala alebo nepočula mobil.Bežná mamina výhovorka.Vzdala som to a odložila mobil.Chcela som sa postaviť,no v tom mi zazvonil mobil.Mama.
"mami?"neisto som povedala.Nemala som odvahu sa jej to opýtať ale musela som.
"čo potrebuješ?Ale prosím rýchlo,pretože mám toho veľa."
Pred tým,ako som to chcela povedať,som sa poriadne nadýchla."ty vieš prečo sa mi Ashton celé tie dva roky neozval?"akoby ztuhla.Vôbec nič nehovorila.
"prečo sa to pýtaš?"
"mami,odpovedz mi!"snažila som sa znieť kľudne.
"zakázala som mu to.Zbytočne by ťa to rozptylovalo a nesústredila by si sa na školu."nemala som slov.Takže Ashton sa mi ani raz neozval kvôli tomu lebo mu to moja mama zakázala.
"prosím?Vieš ako som sa cítila?Myslela som si,že sa na mňa vykašľal kvôli kapele ale ty si mu to zakázala?"mala som nervy ako nikdy.Neskutočne som sa hnevala na moju mamu.Ako to len mohla urobiť?
"ja...Chcela som ti len dobre.Keby ti volal,tak by si sa poriadne nesústredila na školu."
"čo?Vieš koľko nocí som kvôli tomu preplakala?A yo len preto lebo som si myslela,že už má inú alebo preto lebo má kapelu!"po tvári mi stekali slzy.Cítila som sa strašne.Celú dobu ma ťahala za nos.Vravela mi,že už má určite iné dievča.
"porozprávame sa o tom keď prídem domov,dobre?"jej hlas sa triasol.
"už nie je o čom,mami.Ahoj."snažila som sa znieť už kľudnejšie.Hneď som hovor zrušila.Sadla som si na gauč a hlavu si schovala do rúk.
Na dvere niekto zaklopal a ja som okamžite zodvihla hlavu.Utrela som si oči,aby nebolo vidno,že som plakala.Aj keď som si istá,že to bolo vidno.Oči som mala celé opuchnuté.Otvorila som dvere v ktorých bol Ashton.
"ahoj,ty si...plakala?"z tváre sa mi vyparil jeho úsmev.Vyzeral,akoby sa trápil,aj keď neviem prečo.Pustila som ho dnu bez toho,aby som niečo povedala.Hneď,ako vošiel ma objal.Objatie som mu vrátila.Potrebovala som ho.Vdychla som jeho vôňu.Vonial presne tak,ako naposledy.
"volala si s mamou?"po tvári sa mi spustili ďalšie slzy.Prikývla som.
"celú dobu mi klamala."zamrmlala som do jeho trička.Príjemne ma hladil po chrbte.Keď som sa už trochu ukľudnila,sme prešli do obývačky.
"dáš si čaj alebo kávu?"opýtala som sa ho bežnú otázku.
"čaj,ďakujem."usmial sa jeho krásnym úsmevom.Krásnym?Čo sa to so mnou deje?Že by som ho mala stále rada?Viac než rada?Sama som ani len nevedela odpoveď.O chvíľu som sa vrátila k Ashtonovi aj s jeho čajom.
"učila si sa?"zobral do ruky jednu knihu,ktorá bola na stole.
"v tomto stave som sa nebola schopná ani len do toho pozrieť."sklonila som zrak na moje ruky.
"už sa tým netráp.Som tu a sľubujem,že tu budem vždy,keď budeš potrebovať.Po dvoch rokoch som ťa konečne našiel.Ani si nevieš predstaviť,ako si mi chýbala.Myslel som na teba každý deň."jeho posledné slová ma zaskočili.Takže ma má ešte stále rád?
"ty...Ty ma máš ešte stále rád?"zakoktala som sa.Odvážila som sa pozrieť na jeho tvár.Jeho oči sa vlievali do tých mojich.
"viac než len to.Ja ťa ešte stále milujem."po jeho slovách som úplne. ztuhla.On ma stále miluje.Cítim to isté aj ja k nemu?
"ale ty to už asi necítiš.Sklamal som ťa na plnej čiare.Keby si ma odmietla,tak to pochopím."čo to hovorí?Mám ho rada?Milujem ho?
