Omámen │StudioMoonTV│

Muffiny

Cítil som sa ako unikát. Ako jeden z mála, čo má tú možnosť si s ňou písať. Možno aj neskôr spoznať a chodiť s ňou von. Na nič viac to nevidím.

Som rád, že nikto iný okrem mňa, nemá možnosť mi liezť do telefónu. Inak by si ju už toľko ľudí pridalo a ona by na mne zabudla. To nemôžem dopustiť.

Musím ale uznať, je pekná. Nie je to ďalšia špachtla z uličky. Je to dievča, čo sa len tak nevidí.

Niečo vám musím ale prezradiť. Som zamilovaný. Do Natálie. Je to má spolužiačka. Moc sa s ňou ešte nepoznám, ale hodlám to napraviť. Je krásna. Musím ju pozvať von, alebo tak niečo. Zatiaľ som s ňou nemal možnosť viesť plynulý rozhovor, ale nebudem vám klamať, páčí sa mi už teraz.

.

Stál som pri škole a čakal, než ju otvoria. Prišiel za mnou môj kamarát Pavel.

,,Ahoj Same, ako si si užil Craftcon? "

,,Išlo to." zamrmlal som.

,,No rozprávaj. Vyspal si sa už konečne s nejakou?" buchol ma do ramena.

,,Pavle, teraz sa od smiechu váľam po zemi. Vážne zo mňa chceš robiť zmrda?"

,,Však si. Chceš tú najväčšiu štetku zo školy." obrátil pohľad.

Škola sa otvorila. Pavol i ja sme išli teda dovnútra. Ani jednému sa tam nechcelo, ale museli sme.

.(Po škole.)

Išiel som domov. Dneska sa v škole nič zaujímavého nedialo. Pýtal som sa tej Natálie, či nepôjde von. Povedala mi, že áno. Mám vyhrané. Dneska bude možno moja.

Neskutočne som sa na to tešil, až som zabudol na Valerii. Nevadí. Rovnako si so mnou píše len pretože som slávny a dúfa , že budem s ňou. Ach, tá naivita.

,,Ahoj Klára." skríkol som po tom, čo som vošiel do domu.

,,Ahoj Sam!" pribehla Klára za mnou a pozdravila mne.

,,Ty si niečo varila?" išiel som do kuchyne. Boli tam muffiny.

,,Áno, ochutnaj." ponúkla mi. Jeden som si vzal. Bol prekvapivo strašne dobrý.

,,Od tejto doby budeš piecť a variť len ty. Je to výborný," rozplýval som sa nad kusom jedla ,,kde si sa to naučila? "

,,Nikde, len ma napadlo, že by som niečo mohla skúsiť, keď nám dnes odpadli dve hodiny a nikto nebol doma." usmiala sa.

,,A čo máš dnes v pláne?" vypytovala sa a pritom upratovala linku.

,,Idem s mojou crush von, čo ty?"

,,Jo ty tak. Ja dnes asi niečo natočím. "

,,Tak, prajem šťastie." usmial som sa a odobral do svojej izby.

,,Taky!" skríkla ešte.

Snažil som sa nájsť si niečo na seba. Prečo premýšľať? Nechám si to, čo mám. Máme zraz v parku za hodinu. Takže ešte stíham. Pozrel som sa na telefón. Písala mi Valerie.

,,Tak co, jak ses měl ve škole, když ses tak těšil? :) "

,,Ušlo." odpovedal som krátko.

,,Ty seš uraženej? Jestli ti to vadí, že ti píšu... "

,,Nevadí."

,,Vypadá to tak. Myslím, že by sis měl prvně promyslet, jestli nebyla chyba začít si se mnou psát."

Dobre, teraz som to posral. Neviem ako, ale zdá sa mi, že mi vidí do hlavy. Ja sa ale takto k nej správať nechcem. Nebol to môj účel. Môj účel bol jej pomôcť.

Teraz mi to došlo. Nehovoril som náhodou predtým, že je unikát? Je. Bože, Same, ty si taký žebrák, že už zabúdaš na to, kto je prednejší? Asi áno.

No čo, už som si to s Natáliou dohovoril. Musím tam ísť.

,,Vali, prepáč, nemyslel som to tak, len ma dnes niečo rozčúlilo. Budem musieť ísť, napíšem večer :)" snažil som sa to zachrániť.

,,To už je náš Sam. Xd"

Vyzerá to, že už je to ok. Dúfam.

,,Už ideš? " zahučala na mňa Klárka.

,,Idem." odsekol som.

,,Tak si ju hlavne neber hneď domov. Vďaka, tvoja Klárka." zasmiala sa. Jej vtipoch sa nejde nesmiať.

,,A ty to tu nepodpal. Vďaka, tvoj Sam." odpovedal som jej a obul som si topánky.

Začul som jej smiech a vyšiel z dverí. Tešil som sa, ale nie moc. Neviem, čo ma čaká.

.

Prišiel som do parku a hľadal som ju. Ten park nie je tak veľký, ale ani veľmi malý. Je tu veľa stromov a my sme si ani nedohodli, z akej strany budeme stáť, alebo tak. Po chvíľke som ju zazrel. Jej dlhé, takmer až biele vlasy.

,,Ahoj Naty." povedal som jej. Otočila sa na mňa.

,,Čau Same." povedala takmer znechutene. Už teraz sa mi to nezdalo.

,,Ideme sa treba prejsť? " navrhol som. Pozrela sa na telefón.

,,Mám pol hodiny. Tak treba." odfrkla a udala smer.

Pýtal som sa jej na to, čo ju baví a ďalšie veci.

.

,,Naty, potrebujem ti niečo povedať." zastavil som sa a vážne som sa jej pozrel do očí.

,,No, čo chceš?"

,,Si, tak strašne pekná a..."

,,Hajzel!" skríkla a vrazila mi facku.

Chcel som jej len povedať, že je pekná a či by nechcela chodiť von častejšie. A možno aj vyjadriť zaľúbenie. Toto som nečakal. Vážne nie.

,,Čo ti je ?!" okriknul som ju.

,,Nájdi si inú bitch, nie som tak lacná, ako si myslíš!" otočila sa a rýchlym krokom odišla.

,,Ale vyzeráš tak! " skríkol som ešte naspäť. Celé moje zaľúbenie razom zmizlo. Nikdy som od dievčatá ako také, facku nedostal.

Viem, urýchlil som to. Prestávam znášať narážky na to, že ešte nikoho nemám. Popravde, s babami, čo ku mne dolezú a furt ma ochmatávajú, nemám záujem chodiť. Išiel som domov s červeným odtlačkom ruky na tvári.

Tak, tento díl je delší! Snad vám to jako omluva za dva vynechané dny stačí.

Jsou tu věci, co vám chci sdělit, takže povinně přečíst!

1) Těm, co chtěli Ehm speciál říkám, že ho nebudu psát na Vánoce. Napíšu ho do příběhu s tím, že to bude podle toho pojmenované a ti, co to budou chtít přeskočit, tak se nic s příběhem nestane.

2) A ti, co chtěli 5k slov, mám jednu zásadní otázku. Chcete aby to navazovalo na příběh, nebo ne?

Tím myslím, že to bude pokračovat a bude to jako 5 dílů nebo to bude nějaká chvilka - První venek Valerie a Sama, přespávačka nebo tak podobně. Prostě si řekněte.

Co říkáte na chování Sama? :))

Bai♥