Omámen │StudioMoonTV│

Setkání

,,Robíš si zo mňa srandu? To ti nikto robiť nebude!"

,,Klára, nerieš to..."

,,Budem to riešiť! Nikto nebude ubližovať môjmu bratovi!"

,,Klára, je to v pohode. Tak to v láske občas chodí."

,,Ja viem, ale nie je to fajn. Ešte niečo tí urobí, tak na ňu vyletím!"

,,Klára, idem si ľahnúť."

,,Dobre."

,,Ešte prídem."

Odišiel som. Premýšľal som nad tým, čo robím zle, že ma žiadna nechce. To tu na tom svete žiadna nie je? V Sabinove máme kopu pekných dievčat. Prečo nemôže byť jedna z nich moja?

Možno sa proste neviem správať. Jo, to bude ono. Som až moc milý.

Zaujímalo by ma, ako to má sa vzťahy Valerie. Či to má taky také ťažké, alebo má z čoho vyberať. Myslím, že skôr to druhé. Je fakt pekná, vie sa správať. Som opak. Proste to s babami neviem. Slovo láska je mi cudzie.

,,Som späť." napísal som jej prvý.

,,Vidím xd"

,,Mám jednu súkromější otázku."

,,Povídej :D"

,,Je fakt divná."

,,Vyklop to, jsem zvyklá na všechny druhy dotazů."

,,Ako to máš zo vzťahy?"

,,? :D"

,,Prepáč, asi som to nemal písať no."

,,Ne, to je v pohodě, ale nevím, proč by to zrovna tebe napadlo :D A proč?"

,,Zaujíma ma to."

,,A co chceš přesně vědět? :P"

,,Máš chlapca, alebo tak niečo?"

,,No, nemám :--("

,,Neverím ani slovo."

,,Tak věř. A ty?"

,,Ty to nevieš?"

,,Nevím, zas tak jsem tě na nestalkovala. Považuju to za soukromnost. Tak jestli chceš, you can tell :D"

,,No, tiež žiadnu nemám."

,,To mě mrzí. Taky nevěřím, že někdo tak dokonalý, jako ty, nemá grill."

,,Neľutuj ma, nejaká sa snáď časom nájde. :)"

,,Však ano :)"

,,Neviem ako vy, ale máme v piatok voľno."

,,Taky máme no xd Co plánuješ?"

,,Nemám nič v pláne. A ty? Možno za mnou príde treba Dejzr, ale pochybujem. Alebo sa odhodlám sám a pôjdem za ním treba."

,,Já taky ne :D Neplánuju nic moc dopředu."

.(O den později - Úterý večer)

Je osem hodín večer a ja sa prechádzam vonku. Dnešok som snáď celý propremýšlal. A nad čím premýšľam? Nad Valeriú. Prekvapivo. Aj keď som ešte pred chvíľou bol zamilovaný do niekoho iného a moje názory na ňu boli také nepresvedčivé, ustálilo sa to. Tá holčina mi príde strašne sympatická. Zo začiatku mi prišla taká divná, ako keby... ja sa proste neviem vcítiť do dievčenských citov.

Ja to dievča chcem ešte niekedy stretnúť. Ale kedy? Stála by si o to? Nie je len na povrchu taká milá a vnútri ma napríklad nenávidí? Za tie tri dni, čo sme si plne písali, som ju pochopil. Je nevyspytateľná. Neviem, ako by reagovala na vetu ,,Pôjdeš so mnou von?". Možno by sa na mňa nasrala. Možno by to prijmula. Možno by bola ale v realite iná. Musím sa ešte vo vnútri seba presvedčiť, či by to za to stálo.