25.

220 17 4
                                    

Matteo
Dnes Fernanda odchádza. Možno je to aj dobre, pretože si konečne budem môcť utriediť myšlienky a city.

Naposledy sa so mnou prišla rozlúčiť pred tým, než odíde. Keď som jej otvoril dvere, zľakol som sa. Mala vyplakané očí, nos červený ako klaun... vyzerala proste príšerne.

Matteo
Fer... si v pohode??

Neodpovedala. Len súhlasne pokývala hlavou. Potom ma objala a s úplne stiahnutým hlasom povedala:

Fernanda
Ahoj...

Zavrela dvere. Ja som sa za ňou hneď rozbehol. Síce neviem čo sa stalo, ale dúfam, že to čoskoro zistím.

Bežal som za ňou cez skoro celý park. Chytil som ju za ruku a ona sa ku mne otočila.

Matteo
Ublížil som ti?

Fernanda
Nie...

Matteo
Tak prečo vyzeráš takto?

Fernanda
Matteo myslíš si, že je pre
mňa ľahké odísť? Poznám
ťa a viem, že kým to nie
je nutné, domov neprídeš.

Matteo
Ale veď prídem...

Fernanda
Matteo ja tento rok končím
školu. Je to teda posledný
polrok, čo budem v Uruguaji.
Dostala som totiž skvelú
ponuku v Európe.

Matteo
Takže toto môže byť naše
posledné stretnutie?

Fernanda
Matteo toto je naše posledné stretnuie. A preto vyzerám
takto. Pochop to... stále
ťa milujem.

Zapozeral som sa do jej očí a Fernanda spojila naše pery. Nebránil som sa.

Užíval som si každú sekundu. Každú chvíľu, ktorú som mohol tráviť s ňou. Najlepšou kamarátkou na svete.

Do reality ma ale dostal tichý plač. Ešte viac som precitol, keď som si uvedomil, že ten plač nepatrí Fernande.

Odtiahol som sa a pohľadom som zablúdil od jej očí až k miestu, odkiaľ ten plač vychádzal. No a vtedy som ju tam uvidel.

Ani nedokážem opísať ten moment. Ako by ma prepaľovala pohľadom a zároveň mi naznačovala, že to chápe.

Slzy, ktoré jej stekali po tvári jej už dávno rozmazali špirálu a zmáčali jej tričko. Toto sa nemalo stať.

Naposledy sa na mňa pozrela a utiekla preč. Chcel som sa za ňou rozbehnúť, no Fer ma chytila za ruku.

Fernanda
Prepáč... všetko je to moja
vina. Mala som sa ovládať.

Potom pustila moju ruku a pomalým krokom sa vydala na letisko. Kým ešte nebola ďaleko tak som na ňu naposledy zakričal:

Matteo
Ahoj Fer... a neboj sa, mňa
sa tak ľahko nezbavíš...

No a teraz to musím urovnať s Lunou. Napozajtra nás čaká koncert a zajtra odlietame do Disneylandu.

Vošiel som do domu a namieril som si to rovno do izby, kde mala byť Luna. No keď som otvoril dvere a nadýchol som sa, že jej to všetko vysvetlím, zistil som, že izba je prázdna.

Spojila nás hudbaWhere stories live. Discover now