Prídeme do jedálne a nájdeme si miesta sedíme vedľa starších báb z Neohrozenosti. Ja veľa nejem len sa v jedle prehrabávam. „Hej dáš si cigu ?" Ponúkne mi jedna z báb .„Daj " zapálil si ju „ počúvajte máte tu kaderníctvo kde si dávate upravovať vlasy ?" Spýtam sa a Štyri na mňa prekvapene pozerá. „No vlasy tu robím ja " ozve sa baba s farebným melírom „ dobre a máš niake tie farby"
„ Jasné a koľko !"
„Ok kedy môžem prísť?"
„ Aj dnes večer"
„Ok dohodnuté a kam ?"
„ To tatérskeho sasóna prídem tam" pre teba"
„ Super!"
Dojemne a ideme do spálne „ čo ti je ?" Spýta sa Štyri „ músím zmeniť vizáž!"
„ Prečo doteraz sa ti páčila ?"
„ Vieš.. bojím sa toho že keď sa pozriem do zrkadla tak ... tak ma to znovu zlomí" smutne na mňa pozrie
„Keď ti to pomôže "chytím ho za ruku " idem na ňu čakať ideš so mnou?"
" Nie prepáč idem si ľahnúť "
" Fajn tak pa !" Usmejem sa na neho.Dôjdem tam a už tam na mňa čaká " á tak tu si no poď !" Chvíľu kým ideme po chodbe som ticho " a ako sa vlastne voláš ?" Spýta sa ma " ja som Lara ty?"
" Ja som Olívia rada ťa spoznávam !" Otvorí dvere a vojdem dnu do akej si miestnosti . Na stenách sú zrkadlá a je tam jedna stolička na poličke pri dverách sú hrdzavé nožnice , kulma , žehlička , holiaci strojček , kefa a tuby s farbami obroti polici je umývadlo spojené s kreslom . " Posaď sa " navrhne a ja tak urobím " no čo by si chcela ?"
" Hmmm určite niečo s modrou farbou!"
" A čo melír ombré alebo celú hlavu?"
"Ombré?"spýtam sa a ona sa zasmeje
" Modré končeky "
" Tak teda to !"
"A koľko cm chceš ?"
" No moje vlasy majú cca štyridsať cm ťakže takých dvadsať "
" Ok !" A už si ide po farbu a alobal. Najskôr by vlasy vybieli a potom začne nanášať farbu a keď končeky prejde farbou dá na ne alobal keď to dorobí ide k polici a otvorí šuflík ktorý som si nevšimla a vyberie z neho fľašu vína a poháre . " Dáš si ?" Podá mi pohár " jasné!" A už mi nalieva ostatných štyridsaťpäť minút sa rozprávame a pijeme víno . Cinkne budík a odvedie má k umývadlu a umyje mi farbu. Potom z šuflíka vytiahne aj fén vlasy mi osuší. " Chceš ich aj vyžehliť ?"
" Nie netreba " a už sa staviam a odchádzam do spálne .Keď tam prídem Štyri už spí a ja si ľahnem tiež . Ráno ma Štyri zobudí ja sa posadíme na posteľ a rukou si prečešem vlasy " wau!" Pošepká Štyri
" Čo nehodí sa mi to ?"
" Nie práve naopak !"
" Takže sa ti páčim ?"
" Áno ako kamoška !" zasmejem sa
" No ani ty nie si zlý!" Znovu sa zasmejem a on tiež
" Dnes nás čaká ďaľšia simulácia "
" Viem " sklopím zrak
" Bude to v pohode !"
" To dúfam !"A už odchádzame na raňajky . Keď vojdeme do jedálne všetci na mňa pozrú a zopár chlapcov zapíska alebo zjúkne ja sa usmejem . A napravím si vlasy keď si sadneme k stolu niaky chalan sa ozve " Štyri si šťastný chlap !" On sa na neho nechápavo pozrie a chalan ukáže hlavou na mňa.
" Nie nie to nie je tak my sme len kamaráti !" Odpovie pohotovo a ja sa tvárime že ich nepočujem " ahá o to viac šťastia pre mňa !" Ja len pretočím očami a jem ďalej " ja som Rey a ty Luna však !" Postavím sa a odchádzam " Čo je čo som povedal ?"
" To bola jej sestra ktorá včera zomrela ti debil !" Zavrčí Štyri a beží za mnou .Ja bežím po chodbe a zastavím sa pred zrkadlom . Prehrabnem si vlasy a rozpačem sa .
" Hej čo je ?" Poviem neznámi hlas
" Veď si krásna tak prečo plačeš ! Pokračuje ,príde bližšie ku mne a pohladká ma po tvári . Prestanem plakať a pozriem sa na neho je to vysoký ,čierno vlasý , modrooký a svalnatý chalan a usmieva sa na mňa " tak sa mi páčiš ! Ja som Leo a ty ?"
" Lara "
" To je krásne meno hodí sa ti !"
" Ďakujem " usmejem sa
"Tak tu si ! " Dobehne k nám Štyri
My sa na seba ďalej pozeráme
" Vidím že máš spoločnosť tak vás nechám " žmurkne jedným okom a odíde
" To bol tvoj brat ?"
" No niečo také ale skôr najkamoš"
" Aj ja by som chcel kamarátku ako ty peknú, milú , dobrosrdečnú a silnú "zasmejem sa
YOU ARE READING
Neohrozená alebo nie? (pozastavené)
FanfictionAhoj volám sa Lara a toto je príbeh mojej sestry a mňa. Moja sestra no dvojička mi nechce prezradiť kam chce ísť a ja viem že to bez nej nezvládnem. Pochádzame z Harmónie takže sa často nehádame aj keď nemá nás kto nahlásiť pretože nemáme nikoho le...