Neohrozená alebo nie? (pozastavené)

Simulácia číslo dva

Pozriem sa na neho som odo mňa neodpúta pohľad . Pritisne ma k oknu a prstami mi prečesáva vlasy perami sa mi priblíži k uchu a pošušká"nesmieš sa tak podceňovať niesi taká slabá ako si myslíš !"
" Nie som slabšia !" Odsunie sa
" Práve naopak nikdy som nevidel takú silnú babu dokážeš bez príbuzných zvládnuť smrť sestri dokonca dvojičky mám veľa takých prípadov , že ľudia na to potrebujú terapiu a majú pri sebe aj blízkych!
" Niako som si zvikla na samotu rodičovám už dávno mŕtvych " poviem sklamane a začnem si hrýzť do spodnej pery." Nerob to !" " Čo ?"
"Nehryz si do pery lebo po tebe skočím!"hneď s tým prestanem lebo viem čo tým myslel pobozká má na líce a chytí za ruku " mali by sme ísť !" " Ale no tak ostaňme tu!" Usmeje sa
" Rád by som ale čaká vás simulácia"
" Nié "zafňučím
" Neboj budem pri tebe!"
" No dobre ! " A už mierime do simulačnej miestnosti . V čakárni si sadnem veďľa Štyriho ." Kde ste pre bola alebo skôr boli ?" Začervenám sa " ok nejdem sa racej pýtať !" Zasmejem sa . " Lara poď " oznámi Leo roztrasú sa mi kolená " no bude to !" Postavím sa a idem dnu " posaď sa " už sedím ale aj tak mi to povie.
" Neboj sa " pripojí má k počítaču , odsunie mi vlasy z krku a vpichne striekačku tak že si to skoro nevšimnem.Prvá simulácia je rovnaká ale riešim ju inak nechám sa pichnúť už od tej ženskej .No druhá je iná stojím v ringu oproti mňa stojí Luna.Mám ju zbiť alebo čo ? " Hej ty udry ma !" Skýkne na mňa musím to urobiť aby ma nezabili ! Prídem k nej a začnem ju biť pri každom údere jej zašetkám " prepáč " a po líci mi stečie jedna slza keď Lunu zložím ocitnem sa v kocke ľadu . Uvedomím si že sa nebojím ľadu ale pocitu bezmocnosti . Musím ju vykopnúť ! A tak kopem do stien až neprasknú ale nejde to tak zvolím tú istú techniku ako naposledy ale neprestávam kopať .Ľad konečne praskne a ja som vonku . Neocitnem sa na lúke ale na strelnici a Štyri na mňa kričí " Ako si to predstavuješ čo ?" Asi sme sa pohádali a vytiahne zbraň mieri na mňa nedokážem ho zabiť a s tým pocitom si kľaknem na kolená a dám ruky za hlavu " tak sa mi to páči divergentka!Máx poď sem !" A zrazu tam už stojí Max " táto tu je divergentná môžem ju zabiť !" Ohlási Maxovi " S radostou ako je nevinnú segru !" Štyri vystelí a ja padnem na zem .Zase vyšli na javo moje najväčšie strachy : bezmocnosť a prehra . A znova som v tomto dome s tou bábikou ale teraz ju chytím za nohy a hlavu jej rozmlátim o stenu .Potom sa ocitnem na ceste oproti mňa je auto a na zemi ležia dva telá oblite krvou Luna a Štyri oboch ich posadím roztrhne si košeľu ktorú mám na sebe a zatesním im rany a potom ich rýchlo naložím do auta a dupnem na plyn a letím do nemocnice .Všetko zbledne. Prebudím sa Leo sedí za počítačom s otvorenou sánkou" Wau prekonala si fónibiu a to si ich mala len šesť " príde ku mne a pomôže mi vstať rukou mi pohladká tvár a vkĺzne do vlasov potom mi dá malý bozk na pery " si jedinečná a vieš to tak sa nepodceňuj ! A teraz utekaj lebo si budú myslieť niečo podozrivé." Prejde k dverám a otvorí ich " ďalší !" Skrýkne Štyri sa postaví a ide dnu . Ja idem do miestnosti ktorú mi ukázal Leo .

Len sedím na sklenej zemi a užívam si výhľad .Presedím tam celé hodiny až kým nepočujem niekoho vojsť " ahoj kráska všetci ťa všade hľadajú ale ako vidím našiel som ťa prvý !" Zasmeje sa " Wau naozaj je to tu úžasné!"
"Ja viem a teraz poď sa ukázať ostatným že žiješ boja sa o teba a najmä Štyri " zavrčím
" No fajn ale potom sa sem vrátim!" Zdvihnem ukazovák a prejdem na chodbu vidím ako tam Štyri vydesene pobehuje a vykrykuje moje meno "Lará kde si?"
"Tú!" Odkryčím mu
"Vďaka Bohu bál som sa o teba kde si bola ?!" Zasmejem sa " to je jedno uż som tu tak nestresuj!"