Neohrozená alebo nie? (pozastavené)

Kde len je ?

Na ďalší deň nás po raňajkách Max odvedie do miestnosti kde budeme prekonávať simuláciu .„Lara prosím choj namiesto mňa bojím sa toho " pošušká mi Luna  len jej prikívnem. „Hmmm tak kto pôjde prvý dajme tomu Luna poď !" Idem do miestnosti Max za mnou zavrie dvere a posadí má do kresla .  Pripojí má k počítaču, nakloní mi hlavu a chce mi vpichnúť ampulku z modrou tekutinou .Miknem sa  „ čo je ?" Spýta sa Max „ môžem sama ?" „ Pre mňa za mňa tu máš !" Podá mi striekačku pichnem sa do krku . Ocitnem sa  pripevnená v miestnosti  nadomnou stojí že na a niečo sa mi snaží vpichnúť no ja sa híbem a nevie sa trafiť  niekto vojde „ no čo už ste ju zabili ? " „ nie pane neviem jej to vpychnúť "  „daj to sem!" A ide ku mne s striekačkou zrazu sa mi v ruke ocitne pištoľ oboch ich zastrelím a simulácia pokračuje. Teraz som na cintoríne pri maminou a otcovom je hrobe je tam aj Luna . „Sprostý divergenti všetci by mali zdochnúť!" Povie , pozrie sa na mňa a vytasí pištoľ ktorou na mňa mieri .Ja vitiahnem tú svoju  a mierim na ňu . ”Nezabiješ ma nedokážeš to !" Odfrkne Luna  mne po líci steká slza jedna za druhou. Nabyje si zbraň a chystá sa streliť je to len simulácia nemôže ma zabiť pomyslím si  položím zbraň a dám ruky nad hlavu Luna vystrelí. Ocitnem sa v našej tajnej miestnosti s Lunou a Štyrim rozprávame sa do miestnosti vojdu dvaja vojaci pozrú na mňa „ môžeš zachrániť len jedného tak ktorého?" Spýta sa ma jeden  " J-ja prečo j-ja ?" Spýta sa zakoktane  „ lebo a teraz hovor !" V ruke sa mi objavia dva nože a hodím ich vojakom do hláv . A už ležím na lúke až kým sa na mňa nevrhnú milióny tarantú ktoré po mne lozia a potom príde jedna obrovská asi taká ako ja zavriem oči „je to len simulácia" postavím sa oprášim  a bežím preč. Dobehnem k veľkému, tmavému domu vojdem dnu a obzerám sa všimnem si hojdacie kreslo na ktorom sa hojdá polceránová bábika rozbehne sa k dverám sú zamknuté otočím sa bábika už stojí a blíži sa ku mne silno do nej kopnem a ona sa rozletí dvere sa otvoria a ja vybehnem von . Zrazu som v ľadovej kocke a nemôžem sa hýbať začnem prudko vydychovať teplý vzduch aby som kocku roztopila a ona sa pomalí topý keď mi odmrznú nohy rozkopnem ju . Čakám čo bude ďalej ale zobudím sa „ výborne máš len šesť fóbijí ! Môžeš ísť " vybehnem von „Štyri poď !" A už vchádza . Luna ma obímne „ Ďakujem!" Vyhŕne a stisne má silnejšie „ nemáš začo usmejem sa a ona má pustí . Keď si simuláciou prejdú všetci ideme na večeru no aspoň niektorý ja sa idem osprchovať kým tam nikto nie je a potom idem na večeru . „Kde si bola ?"
spýta sa Štyri „ osprchovať sa " odpoviem mu „á tento krát sa chcem niečo spýtať ja !" Zaškerím sa „ len do toho " odpovie mi Štyri
„ Prečo Štyri ? "
„Čo prečo ?"
„To meno "
„Aha noo lebo mám štyri fóbije "
„Odkiaľ si vedel že štyri ?"
„ Spočítal som ich a môj výpočet bol správny " zasmeje sa
„Aha "
Po večeri ideme spať. Ráno sa zobudím skôr všetci ešte spia ale Luna nie je v posteli zobudím Štyriho „ poď mi pomôcť nájsť Lunu !" Poškuškám   „dobre počkaj sekundu " posadí sa a natiahne si tričko vybehnem von a Štyri má nasleduje .Ideme do trénigovej miestnosti , jedálne , tajnej skrýše , simulačnej miestnosti ale Luna nikde nie je „ ona sa nájde " upokojuje mňa Štyri a idem do Jami pri priekope je veľa ľudí .Prederiem sa nimi či medzi nimi nie ja Luna no nie je .