Neohrozená alebo nie? (pozastavené)

Tak ako to je?

Sedím tam a pozerám sa do plafóna napadne má myšlinka na ktorú myslím od toho ako sme sem prišli.Ako je možné že si pamätám smrť rodičov a Elyn nie? Žeby nám dávali to sérum každý deň ? Ja už neviem .Príde ku mne Leo „nad čím tak rozmýšľaš kráska ?" Opýta sa ma
„ ako vieš vždy tak dokonale odhadnúť to čo robím?"
„vidím ti to na očiach . Prezradíš mi teda nad čím?"
„nad mojím detstvom "
„určtite bolo fajn" povie Leo a pohladká ma.
„nie tak !"
„a ako potom?"
„ako je možné že si pamätám smrť mojich rodičov a nepamätám sa na Elyn?"
„možno si bola príliš malá a teraz poď !"povie a prehodí si ma cez plece a dovečie k našej posteli a položí na na ňu Štyri s Tris tam už zázračne nie sú. Leo ma začne bozkávať a vyzlečie mi tričko zastavím bozk „keď sa pozrieš do budúcnosti čo vidíš?" Opýtam sa ho „ hmmm čo ty?"odpovie
„ ja som sa pýtala prvá!"
“teba a čo ty?" Otázke sa vyhnem tým že ho pobozkám a rozobnem košeľu „ hej ty podvodnic.." nedokončí vetu lebo ho pobozkám.

Ráno už tam sú aj Štyri a Tris a tak pokojne ideme na raňajky „ dnes pôjdeme k Otvoreným!" Vyhlási Štyri. A tak sa aj stane hneď po raňajkách ideme na vlak . Celou cestou je Leo niaký nesvoj . Nervózne prekračuje a vrčí idem k nemu a objímnem ho za pás „čo je láska?" Pošuškám mu pokrúti hlavou  . Vzdychnem a pobozkám ho „musíme byť silný a som tu s tebou čokoľvek sa stane!" Usmeje sa na mňa . Pri výskoku z vlaku ma napadne aká silná a neporaziteľná som sa cítila keď som z neho skákala po  prvý krát . Keď sme vošli do budovi Otvorenosti Leo obledol chytila som ho za ruku . Schmatli nás ochrankári a odviedli do kancelárie Jancka vodcu Otvorených.
„dobrý deň " pozdraví nás
„ ako komu " odvrknem
„je mi ľúto ale budem vás musieť odovzdať Informovaným a tým vás budú súdiť!"
„nie to predsa nemôžete!" Vychrstne Tris.
„ale môžme"
„veď my vám chceme len pomôcť!" Skýknem ochrankári nás už vláčia preč „ počkať!" Vykríkne Štyri a vytrhne sa ochrankárovi ktorý po ňom ihneď skočí „ môžem sa len niečo opýtať?" Zavrčí cez zuby
„ v čom ste vy Otvorený najlepší?" Dokončí
„ v zisťovaní pravdy" odpovie pokojne Janck
„ a nemyslíte si teda že súd by bol spravodlivejší tu?"
„ hmm asi máte pravdu ale dali by sme vám sérum pravdy"odpovie
„úplne pokojne nám ho môžete dať!"
„ale bude brútálne, obyčajné sérum dávame našim členom a tý sú zviknutý hovoriť pravdu"

Ich súdna sieň vyzerá úplne inak ako tá u Informovaných. Nie sú v nej stolu okrem jedného na ktorom sú striekačky  , v strede miestnosti je na zemi nakreslený ich znak a na ňom položená stolička  . „kto pôjde prvý?" Opýta sa Janck ja si zatiaľ prezerám ľudí ktorí stoja dookola miestnosti „ja !" Navrhne Štyria tak mu Janck vrazí do krku striekačku .Vidím na ňom aký je nervózny leskne sa od potu a rýchlo dýcha  . Nevnímam otázky ktoré mu dáva vnímam len jeho strach a nervozitu „ďakujeme za tvoju otvorenosť!" Povedia naraz „kto ďalší?" Opýta sa Janck „ja" poviem opatrne a pristúpime k nemu ,nahnem krk a on mi vpychne do krku striekačku. Postavím sa k stoličke „Ako sa voláte?" Opýta sa Janck„moje meno predsa viete tak načo vám ho mám opakovať?"
„Jedna z kontrolných otázok tak teda ako?"
„Lara Seanová" odpoviem
„ Zradila ste svoju frakciu?"
„nie ...áno  j-ja neviem" po tejto otázke znervózniem
„ Čím ste ju mohli podviesť?" vzdychnem „ tým že do nej nepatrím "
„ako nepatríte?" Začne ma bolieť krk ja sa vzpieram vrtím snažím sa potlačiť bolesť ale nejde to
„čím viac sa spierate tým to je horšie!"poučíma
„som divergetná " zašuškám
„zopakovali by ste to"
„Som divergetná " poviem o niečo hlasnejšie
„čo prosím ?"
„som.....
DIVERENTNÁ, D I V E R G E N T N Á! „
už kryčím 
„upokojte sa !" Zavriem oči a posadím
sa. „čoho ľutujete ?" Pri tej otázke zmrznem ledva dýcham  postavím sa a dúfam že to prejde
„ klamanie Leovi  a-a ... v-v-vraždy mojej sestry a toho že som nepátrala kto jej to urobil" po tých slovách sa rozplačem
„ako ste mu klamali ?
„že musíme byť silný a že som tu pre neho  !" Rozrevem sa ešte viac
„a ako je s tou vraždou?"
„pri prvej simulácií som sa s ňou vymenila a keďže som divergetná tak ju zabili!" Už mám záchvaty plaču a nestíham dýchať
„kto ?"
„oni! Vedenie a teraz ide aj po nás !"
Revem tak že prestávať dýchať
„Dosť!" Skýkne Leo  „nevidíte že ju týrate ona za nič nemôže nič neurobila tak ako my len sa vám snažíme pomôcť !" Dokončí a rozbehne sa ku mne . Zaborím  si tvár do jeho hrude „pšššššššššt ! Bude to dobré !" Pohladká  ma po tvári a dá si vpychnúť striekačku . „vaše meno prosím ?"
„Leo Thomson"
„zradili ste svoju frakciu?"
„pokiaľ viem tak nie " odpovedá úplne pokojne ako by na to bol zvyknutý
„čoho ľutujete ?"
„ľutujem toho že .. že som nepoznal Laru skôr " pri tých slovách prestanem reveť .
„možete ísť" keď sa ku mne posadí na zem prihrniem sa k nemu a obímnem ho „ďakujem !" Pošuškám mu .
„ľúbim ťa !" Povie mi
„aj ja teba !"usmejem sa na neho .
Našu pozornosť privolá až plačúca Tris.