„ Can YOU just stay with ME ?" [BTS]

Časť 4

„Čo je?!" Zhučala som po sestre. Ani chvíľu mi nedá vydýchnuť. Dnes mi volá už asi tridsiaty krát!! Vidí, že sa učím na skúšku a stále ma otravuje!

„Prosím ťa, rýchlo príď do parku! Roxy sa niečo stalo!" Zúfalo hovorila do telefónu. Oblial má studený pot a vyskočila som zo stoličky.

„K-kde v parku si?!" Začínala som panikáriť. Pre Boha čo sa jej stalo?! Čo jej ta zas dala pojesť?! Alebo čo ak ju nejaky iný pes uhryzol?! Ja som jej hovorila aby si ju dala na ruky, keď ide okolo iný pes!! Ja ju zabijem ak je to niečo vážne! Roxynka vydrž, už idem!

„Tam, kde chodím s ňou vždy." V rýchlosti som na seba hodila tenký kabát, obula sa a rozbehla dolu schodmi rovno za ňou. Schody som brala po dvoch, skoro som sa prizabila ale to bolo teraz jedno. Utekala som ako o život. V hlave mi napadali tie najhoršie scény aké sa mohli stať. Už som bola blízko parku a pridala do behu ešte viac. Išlo mi rozdrapiť pľúca. Ale teraz má zaujímalo iba jedno a to Roxy. Dobehla som tam a rozhliadala sa po Lily a Roxy. Zbadala som Lily. Ako som sa priblížila, všimla som si pri nej aj Lee. Čo ta tu robí?

„Ahoj" s úsmevom na perách ma obe pozdravili.

„Kde je Roxy?! Čo sa jej stalo?! " Lapala som po dychu a strachovala sa.

„Môžeš sa pozrieť sama." Hodila očkom za seba. Nechápavo som zvraštila tvár. Pozrela som za ňu. No to ma poser! Tak o toto tu išlo. Ona si to nemohla odpustiť, musela to spraviť a takto podlo na to využiť Roxynku! Takéto šoky mi narobiť. Stali tam mne otočený chrbtom chalani, boli zhlúčení okolo môjho psa. Odkašľala som si. Nato sa hneď otočili a skočili na mňa ako supy. Všetci ma vyobjímali, samozrejme okrem Taeho. Držal Roxy na rukách a maznal sa s ňou. Bože, vyzeral vážne dobré, ešte lepšie ako v škole. Naše pohľady sa stretli a nastalo trápne ticho. Všetci nás pozorovali a to tomu dodávalo ešte väčšiu trápnosť. Pristúpila som k nemu.

„Dáš mi prosím ťa Roxy?" Načiahla som po ňu ruky a ako mi ju dával naše prsty sa dotkli. Bolo to iba chvíľkové ale cítila som to, ten starý známi pocit, keď sa naše ruky dotkli. Všetko sa to znovu vrátilo, všetky tie spomienky mi prebleskovali hlavou. Zatvorila som oči, nadýchla sa a vydýchla.

„Takto nechutné zneužiť psa! Nehanbíš sa Lily?! Vieš ako som sa o ňu bála?!" Otočila som sa na sestru.

„Prepáč." Nevinne naznačila ústami.

„Neviň ju za to, to bol môj nápad." Priznala sa Lee. Prebodla som ju pohľadom a počúvala otázky chalanov. Bolo super ich vidieť po tak dlhej dobe. Cítila som Taeho pohľad na sebe, ale nechcela som sa otáčať. Ani na mňa poriadne za celý ten čas neprehovoril. Na konci ma chalani po jednom objímali a Tae ostal ako posledný, nevedela som či ho mám objať či nie. Nakoniec doňho drhol Hoseok a objali sme sa. Na našom objatí bolo niečo inak, bolo intenzívnejšie a o dosť dlhšie než to s chalanmi. Tá jeho vôňa ma privádza do šialenstvo. Zmetení z našej reakcie sme sa od seba odtiahli a rozlúčili sa. Bolo na nás vidieť to napätie. Všetci si to všimli. Ja neviem či nemajú čo na robote ale stále nás iba sledovať a riešiť nás. Ja viem, že sa nás snažia dať znovu dokopy. Oni si myslia, že je to jednoduché ale to nie je. A ja to už aj tak nechcem!

„Nemusíš kvôli tomu vyšilovať! Predsa sa nič hrozné nestalo."

„Akože nič nestalo?! Ja som sa totálne vystrašila!" prekrížila som si ruky na prsiach a hodila sa na posteľ. Lee prekrútila oči a sadla si na stoličku.

„O koľkej ideš?" opýtala sa a zakrútila sa na stoličke. Pozrela som na sestru. Nechcela som, aby počula kam idem.

„Lily? Nemala by si už ísť náhodou domov?" nadvihla som obočie.